bolo aj u Krompašana Mirka Ondáša. Jeho život zmenila v okamihu bratská obeť, ktorá mu opätovne prinavrátila úsmev na tvár. Tohto celkom obyčajného človeka som si všimla, ako každý deň "brázdi" krompašské ulice s kočiarom v ruke. Až neskôr som sa dozvedela, že sa už desiaty mesiac stará o malú Mirku. Jeho manželka Daniela zasa chodí do práce a zarába na chlieb každodenný.
"Už od štyroch mesiacoch sa starám o Mirku. Daniela musela nastúpiť do práce, lebo ináč by sme nevyžili. Malej mama veľmi chýba, no rodina musí normálne fungovať," zdôrazňuje M. Ondáš.
Teraz je na invalidnom dôchodku. Pred troma rokmi však jeho život visel na vlásku. Zlyhali mu obidve obličky. Záchrana prišla v podobe bratovej darovanej obličky. "Bol som na tom dosť zle, veľmi ťažko som znášal dialýzu. Rok a pol som v noci takmer nespával. Bol som vyčerpaný nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. Nevládal som riešiť problémy, ktoré sa odvíjajú od zlyhávania obličiek. Nepokojné nohy, silné svrbenie, bolesti chrbta z neustáleho ležania na dialýze. Niekoľkokrát som po dialýze aj skolaboval. V podstate som neustále bojoval o život a často pozeral smrti do očí," spomína na nepríjemné okamihy Mirko.
Diagnózu mu objavili v novembri 2000. Iba ťažko sa spamätával zo šoku, že je vlastne postihnutý invalid. "Bol som na dne. Snažil som sa prežiť kvôli deťom. Brat videl, v akej som zlej situácii a ako trpím. Rozhodol sa sám a ja som mu za to dodnes veľmi vďačný. Takýto čin si zaslúži najvyššie ocenenie. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Musel prejsť dôsledným vyšetrením. Ak by sa našla chyba na niektorej z obličiek, nepustili by ho na transplantáciu. Lekári predsa nemohli mne pomôcť a z neho urobiť invalida. Operoval nás tím špecialistov v Banskej Bystrici. Práve tam sa zaoberajú príbuzenskými transplantáciami. Primár Baláž vyberal obličku bratovi a doktor Hampl mi ju voperoval. Oblička sa okamžite rozbehla. Brat mi zachránil život. Bola to otázka života a smrti. Po transplantácii sa mi stav výrazne zlepšil. Vďaka tiež patrí obidvom lekárskym tímom v Košiciach a Banskej Bystrici," vyznáva sa. Zároveň kriticky priznáva, že už mesiac po operácii podnikol 9-hodinovú túru v Slovenskom raji. Sám sebe dokázal, že to zvládne.
A ako mu to ide v úlohe mamy? "Predoperačné obavy a strach vystriedala pooperačná nádej a radosť. S manželkou sme sa tak tešili zo zlepšenia môjho stavu, že Daniela až otehotnela. Myslím si, že zasiahla vyššia moc. Sme šťastní. Starať sa však o malé dievča je z pohľadu bývalého taviča naozaj ťažké. Najhoršie je obliekanie a prebaľovanie. Spočiatku mi pomáhala mama, dnes mi pomôže dcéra. Väčšinou to však zvládam sám," dodáva.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
