Navrátil je dnes spolumajiteľom populárneho kníhkupectva Alter ego v Kežmarku. Nesťažuje si. Práve naopak, zdá sa, že vo svete kníh sa cíti naozaj dobre. A hoci mu denne prejdú rukami možno stovky titulov, nemá pocit, že už má literatúry "plné zuby".
"Čitateľ sa zo mňa stal krátko po tom, ako sa dokázal vnímať súvislý text. Je zopár detských kníh, ktoré mi výrazne utkveli v pamäti. Pamätám si, že v druhej triede som za vysvedčenie dostal svoju prvú 'mayovku', Winethoua a tá kniha so mnou žila niekoľko rokov. Prelúskal som všetko, čo ešte aj dnes patrí ku klasike detskej literatúry," zaspomínal si kníhkupec.
Priznal však, že povinné čítanie mu napriek čitateľskej vášni veľmi nešlo. Snažil sa ho obchádzať, ako sa len dalo. "Škoda, že vtedy nebola taká technika ako dnes, určite by som si minimálne cez internet zháňal dostupné informácie. Vtedy sme však boli odkázaní len na odpisovanie od poctivejších spolužiakov," smeje sa Karol Navrátil.
Tvrdí, že ani na strednej škole nepatril k tzv. intelektuálnym čitateľom. Rád si odskočil do sveta fantázie, prelúskal všetku vtedy dostupnú literatúru zo žánru vedeckej fantastiky či katastrofických románov, nevyhýbal sa ani detektívkam. "Trochu sa to zmenilo počas vysokoškolských čias. Študoval som v Žiline na dopravnej škole a tam som mal veľa spolužiakov z Čiech. Cez nich som sa dostal k českým autorom, spoznal som Hrabala či Párala a postupne som objavoval ďalších. V tom období ma napríklad oslovil aj Ján Lenčo, možno to bolo tým, že jeho romány sa odohrávali buď v študentskom prostredí, v ktorom som bol vtedy doma, alebo dej situoval do Žiliny, ktorú som poznal. Takže veci, o ktorých písal, mi boli dôverne známe, ale aj jeho štýl bol živý, dobre sa to čítalo," loví v pamäti čitateľské zážitky Karol Navrátil.
V 90. rokoch sa konečne uvoľnil aj literárny trh. Pre Karola Navrátila s vtedy už podstatne vycibrenejším literárnym vkusom to znamenalo aj možnosť dostať sa ku kedysi "zakázaným" autorom. Tešil sa z Třešňáka či Havla. Keďže v tom čase nebol so svojím zamestnaním na železnici najspokojnejší, pustil sa s kamarátom M. Uhrínom do možno trochu riskantného kroku založili vlastné kníhkupectvo. "Pôsobíme tu už dvanásť rokov, ale nedá sa povedať, že by sa mi knihy 'prejedli'. Čítanie mi tak už nie je iba záľubou, ale aj povolaním," usmieva sa kníhkupec.
Priznáva, že boli roky, keď sa k obľúbeným knihám dostal len veľmi zriedka, prioritou boli iné pracovné povinnosti. "Nedávno som odhlásil všetky denníky, prestal som sa toľko zaujímať o politiku a času na čítanie je zrazu viac," dodal.
V týchto dňoch sa mieni pustiť do nového románu Michala Viewegha Vybíjaná, teší sa aj na knihy Terryho Pratcheta, nedávno si "zgustol" na Pavlovi Weissovi. "Nerád sa priznávam, že existuje kniha, ktorú čítam už deviaty rok. Stále ju mám pri posteli a postupne si z nej vyberám. Tou knihou sú Dejiny 20. storočia od Paula Johnsona. Keď ju čítam a porovnávam so súčasným vývojom sveta, mám pocit, že všetko sa opakuje, udalosti sú veľmi podobné, dokonca aj niektoré mená sa znovu objavujú," krúti hlavou nad behom dejín kníhkupec.
Na odľahčenie rád siahne po dobrej detektívke, teší sa aj z bohatej ponuky vedecko-fantastických kníh. Čo zatiaľ rozhodne čítať nemusí, je poézia. "Asi jej nerozumiem, ale netvrdím, že ju nikdy čítať nebudem, všetko má mať svoj čas," dodáva kníhkupec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
