melódie ovláda ľudí od chvíle, čo svet svetom stojí. Hudba sprevádza, dopĺňa a obohacuje náš život. Vždy iná, vždy rozmanitá, ale stále s tým istým pevným, stabilným jadrom.
Za kráľovnú hudobných žánrov mnohí korunujú operu. A práve opera učarovala aj prednostke obvodného úradu v Starej Ľubovni a starostke Chmeľnice Zite Pleštinskej. Už v detstve ju hudba upútala natoľko, že sa v jej duši hlboko zakorenila túžba po speváckej kariére. Mala na to všetky predpoklady. Nechýbal jej talent ani odvaha. Možno chýbala iná doba. Výsledky zo speváckych súťaží dávali tušiť, že konzervatórium ju neminie. Všetko však šlo nakoniec úplne iným smerom.
"Mojím snom bolo stať sa speváčkou. Keď to už vyzeralo, že to tak bude, otec povedal, že by bolo dobre mať v rukách nejaký chlebíček, a tak som začala študovať na stavebnej priemyslovke v Nitre. Následne som pokračovala v štúdiu na budapeštianskej univerzite, na fakulte architektúry. Teraz mám jednu výhodu. Som najlepšia speváčka medzi architektmi a najlepšia architektka medzi spevákmi," hneď na úvod odľahčila svoje spomínanie Z. Pleštinská.
Na prvý pohľad diametrálne odlišné smerovanie sa však ukázalo ako celkom príjemná voľba. Mladá študentka sa s architektúrou skamarátila a s o to väčšou chuťou lúskala úskalia štúdia v Maďarsku. Jednoduché to veru nebolo. Slovenka poznajúca maďarčinu len od otca, ktorý pochádzal z Komárna, si užila aj nejeden posmešok od domácich študentov a svojimi spočiatku dosť krkolomnými prekladmi sa im v podstate starala aj o zábavu.
"Maďarčina je veľmi ťažká reč a ja sa dodnes čudujem svojej odvahe ísť študovať do Maďarska. Poznala som len 'kuchynskú', domácu maďarčinu a v prvom ročníku som videla, že to nie je až taká sranda. Študovala som po nociach so slovníkom svoje poznámky, ktoré som napísala tak, že som vôbec nerozumela, čo píšem," smeje sa na svojich študentských zážitkoch žena, ktorá sa dnes vďaka dlhoročných skúsenostiam suverénne pohybuje v komunálnej politike.
Aj keď jej dráha profesionálnej speváčky nevyšla, v architektúre dokázala nájsť spojitosť s tým, čo má najradšej. "Ak má človek cit pre umenie, nie je rozhodujúce, či je to spev, či architektúra. Oba sú umením a navzájom sa dopĺňajú. Aj na univerzite nám pustili Vivaldiho Štyri ročné obdobia a my sme museli nakresliť to, čo cítime pri počúvaní tejto krásnej skladby," nezabudla na pripomenutie si krásnych okamihov svojich architektonických začiatkov Z. Pleštinská.
Majiteľke podmanivého hlasu však ani v súčasnosti nerobí problém kedykoľvek si zaspievať. Na hudobnom žánri síce nezáleží, ale napriek tomu sú jej srdcu najbližšie operné árie. Medzi najobľúbenejšie jednoznačne radí Schubertovu Ave Mariu. "Učila som sa spievať dvanásť rokov a väčšinou som spievala operné árie. Ale nemám vyhranený obľúbený štýl, zbožňujem každú hudbu. Mám vzťah aj k ľudovej piesni i k populárnej hudbe," prezradila o sebe milovníčka spievania.
Aby sa mohla svojmu koníčku venovať skutočne svedomito, pred deviatimi rokmi založila v Chmeľnici aj spevácky súbor Jugend. S repertoárom nemeckých piesní aj cirkevných skladieb precestovali už kus sveta. "Založila som ho preto, aby som mohla robiť to, čo ma najviac baví. Zároveň som chcela zaangažovať mladých ľudí a ukázať im, že spev je niečo, čo sa oplatí robiť. Pretože spev napĺňa ľudské srdcia radosťou a myslím si, že hudba je jediná reč na svete, ktorej všetci porozumejú."
Vrelý vzťah k spievaniu dokazuje Zita Pleštinská nielen slovami, ale i skutkami. Svojim krásnym hlasom už neraz prekvapila aj účastníkov všakovakých stretnutí a konferencií. Vôbec jej nerobí problém postaviť sa pred akékoľvek publikum a zaspievať. "Spievam si všade. Aj pri práci v úrade, ale najradšej vtedy, keď všetci odídu domov, aby som nikoho nevyrušovala. Kdekoľvek treba spríjemniť atmosféru, prípadne spropagovať náš región trebárs aj spevom, nebránim sa tomu a s radosťou si zaspievam."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
