"Bitka" o knižnicu bola aj zápasom o budúcnosť mesta
Katastrofická vízia možného zániku kežmarskej mestskej knižnice je zažehnaná. Aspoň nateraz. Kežmarskí poslanci sa možno zľakli, že by ich miestni občania začali považovať za hrobárov kultúry. Alebo zabral fakt, že si ich kultúrna komisia spolu s vedením knižnice a čitateľmi pozvali medzi seba. Tam im pekne a jasne servírovali fakty. A rozum zvíťazil.
To, že kežmarská knižnica patrí medzi najlepšie svojho druhu na Slovensku, snáď ani nebolo treba prízvukovať. Priamočiara výpoveď argumentov zabrala. V poslancoch, aspoň tých, ktorí si prišli vypočuť, čo knihovníkov a pracovníkov kultúry v meste trápi, sa čosi pohlo. Minimálne pochopili, že chcieť od knižnice, aby si sedemdesiat percent nákladov na prevádzku vykryla z vlastnej činnosti, je viac než nereálne.
Možno aj preto napokon hlasovanie v zastupiteľstve o navýšení rozpočtu pre kultúru (vrátane knižnice) skončilo "víťazstvom". Priklepli im k pôvodným trom miliónom ešte 1,2 milióna korún. To by mohlo stačiť na normálne fungovanie. Alebo aspoň na to, aby sa odvrátila hrozba zatvárania kultúrnych ustanovizní v meste. Poslanci tiež rozhodli, že mininálne 200-tisíc musí rozhodne ísť na nákup kníh. Moc pekné gesto. Na papieri to vyzerá až obdivuhodne, faktom však je, že mesto ako zriaďovateľ knižnice je zo zákona o knižniciach povinný starať sa o pravidelné doplňovanie knižného fondu. A podľa pôvodného rozpočtu to vyzeralo, že knižnica tento rok nekúpi ani jedinú knihu. Takže ak poslanci zdvihli ruku za navýšenie peňazí pre kultúru, nešlo až tak veľmi o jej záchranu. V prípade knižnice len naplnili literu zákona.
Považovať to za víťazstvo by bolo predčasné. Čo bude o rok? Opakovaný zápas o každú korunu z mestského rozpočtu? Opakované presviedčanie poslancov, že investícia do vzdelanosti sa vráti? Alebo začne knižnica organizovať slaboduché, no populárne aktivity typu "miss čitateľka mokré tričko", aby prilákala štedrých mecenášov? Lebo povedzme si úprimne, kto dnes stojí o nejaké kultúrne hodnoty, vzdelanosť, cibrenie ducha? Sponzori si hľadajú iné, masové aktivity, kde by sa zviditeľnili. A na podporu ducha si trúfne len marginálna skupinka nadšencov, v okolí nepochopená. Vždy to tak bolo. Domnievať sa, že ignorovanie kultúrnych hodnôt je len podpisom doby, je ilúziou. Ak však kultúru a vzdelanosť načisto odsunieme na okraj záujmu, aj v Kežmarku budú môcť už iba spomínať na zašlú slávu a hrdiť sa len minulosťou. Prítomnosť totiž nebude mať čo ponúknuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
