Krompašana Jozefa Papcuna.
"Mám svoj pracovný kút v obývačke. Človek keď si sadne k televízoru väčšinou zaspí. Ak však máte v ruke ihlu zaspíte neskôr, a ak zaspíte, prebudíte sa s ihlou v prste. Keď mám voľno beriem do rúk plátno, ihlu, niť a vyšívam. Plátno, na ktorom teraz robím som dostal ako darček od manželky na meniny," približuje šikovný Krompašan.
Zároveň pripúšťa, že zručnosť prirodzene zdedil po mamke. Vyšívala nielen ona, ale aj jeho babka. "Zrejme som sa po maminej strane pomamil. Nie som krajčír, možno iba zručný manualista, ale snažím sa," vtipkuje J. Papcun.
Ten si už dlhé roky vždy nájde čas na to, aby spod jeho rúk vyšiel krásny obrus, prestieranie alebo dečka na stolík. Pliesť ani háčkovať však ešte neskúšal. A čo bolo ako prvé? "Myslím si, že to bola výšivka retiazkovým stehom na škole. Bola to pre mňa hra. Každá ručná robota potrebuje teplý zadok. Jednoducho je nutné pri tom vysedieť. Je to piplavá robota a to je to čo ma baví. Nielen výšivky ale aj drobná práca v záhrade či na dome," zdôrazňuje pán Jozef.
Teraz je už na dôchodku, a tak čas na svoje koníčky si nachádza už častejšie. Odborníkom na ručné práce je však v rodine on. "Manželka má tiež nejaké výšivky, ale do jemnejších prác sa nepúšťa. Ide skôr ku krížikovým technikách. Mne sa najviac páči vystrihovanie vzorov po nitke a obtáčanie."
Skúšal aj farebné kombinácie, ale ako sám kriticky priznáva, nerád sa do nich púšťa. "Možno nemám cit pre farbu. Mám niečo pokaziť, tak to radšej nerobím," zdôrazňuje J. Papcun.
Svoje práce najradšej daruje. "Ťažko sa s každým kúskom lúčim. Kto to nevyskúšal, nevie čo to je. Na jednom niekedy pracujem aj tri mesiace, aby bol naozaj dobrý," dodáva pán Jozef, ktorý skromne priznáva, že jeho koníček nie je ničím výnimočným. "Pre mňa je to relax. Dá sa zvládnuť všetko, musíte mať iba čas a chuť to skúsiť."
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
