v owensovskom čase 10,2 sekundy, ale aj preto, lebo mnohí odborníci jeho štýl prirovnávali práve k tejto legende. Reč je o Kežmarčanovi Vladimírovi Jančekovi (na snímke), ktorý sa v minulosti aktívne venoval atletike, futbalu i basketbalu.
V desaťročnej atletickej kariére kežmarského rodáka mali byť vrcholom olympijské hry v Mexiku 1968. Napriek tomu, že v Zürichu časom 10,2 opäť splnil ostrý limit na OH, do Mexika napokon necestoval. "Otvorene nám povedali, že musíme byť dvakrát lepší ako naši českí súperi, aby sme boli niekde nominovaní. Akonáhle som vyslovil svoj názor, stal som sa nespoľahlivým a nepohodlným," spomína na neľahké časy V. Janček, ktorý sedemkrát zabehol stovku za 10,3 a časy 10,5 takpovediac "strúhal na počkanie". Svoj talent a veľký potenciál však nezúžitkoval, pretože už o rok neskôr sa rozhodol ukončiť vrcholovú atletickú kariéru.
"V konečnom dôsledku rozhodlo to, že som už nemal viac vnútornej sily. Bol som otrávený vzťahmi, moje behanie stratilo zmysel." Po krátkej trénerskej epizóde v banskobystrickej Dukle, kde po skončení štúdia na FTVŠ robil asistenta Ivanovi Čiernemu v šprintérskej skupine a tiež asistenta trénerovi futbalového "béčka" Petrovi Benedikovi, vrátil sa do Kežmarku. Tu bol dvadsať rokov pedagógom na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava. Mal podiel hlavne na výchove basketbalových adeptov.
"Venoval som sa tomu, čo som mal radšej. Jeden ročník chlapcov basketbalistov sa mi podarilo priviesť od prvej triedy až po maturitu ako družstvo do prvej dorasteneckej ligy," pripomína V. Janček, ktorý neskôr začal pracovať na odbore školstva Okresného úradu v Kežmarku a osem rokov prežil ako školský inšpektor v Prešove, kde mal na starosti telesnú výchovu.
Po vyhranom konkurze na miesto riaditeľa správy telovýchovných zariadení sa dostal do svojho "fachu." "Verím, že po určitom čase sa mi podarí dostať štadióny v Kežmarku do takého stavu, aby dôstojne reprezentovali mesto Kežmarok. Dúfam, že presvedčím poslancov, že peniaze investované do športu nie sú prejedené, ale že sú to veľmi dobre investované peniaze," dodáva slovenský Owens, ktorý sa v súčasnosti venuje i trénovaniu mladých atletických talentov. "Trénovanie je môj koníček. Keď človek vidí, že sa v Kežmarku alebo v jeho okolí objaví talent, považujem za trestuhodné, aby sa niekde stratil. Tak som prišiel aj k Stanislave Janečkovej a ďalším dievčatám, ktoré trénujú v mojej skupine."
Ešte len 17-ročná Stanislava, členka HI-TECH Banská Bystrica je už dnes seniorskou reprezentantkou Slovenska. "Postupným zvyšovaním nárokov sa jej výkonnosť zlepšuje. Nechceme byť však veľmi rýchlo a za každú cenu hneď dobrí, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že všetko má svoj čas, postupnosť a nič netreba urýchľovať. Ako jej tréner si však uvedomujem, že v Kežmarku nemôže byť dlho a že musí ísť za lepšími podmienkami. Preto je členkou Banskobystrického HI-TECHU - firmy, ktorá má peniaze na jej prípravu a vytvára jej kvalitné podmienky. Keď sa ukáže, že jej potenciál je ešte vyšší, uvažovať budeme aj o prestupe do nejakého zahraničného klubu," vysvetlil V. Janček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
