plátno pocity, ktoré spája so svojskou harmóniou. Akýkoľvek podnet a myšlienku realizuje s takou prirodzenosťou, až máte pocit, že nič nie je ľahšie ako maľovanie. Je úplne jedno, či ide o portrét, grafiku alebo krajinku. Nezáleží na technike ani štýle. Jeho originalita tkvie v univerzálnosti.
Peter Ujčík neprešiel klasickou cestou, akou sa vydá väčšina budúcich maliarov. Nechodil do žiadnej umeleckej školy, maliarske cítenie získaval skôr v rodine ako samouk. "Začal som maľovať dosť neskoro. V detstve som skôr písal básne. Až počas vojenčiny ma chytilo maľovanie. Vtedy som namaľoval aj prvý portrét, na ktorý sa dalo pozerať," vrátil sa nádejný umelec o šesť rokov späť.
Za tých pár rokov aktívneho maľovania minul už veľa farieb a strávil veľa času pri palete a stojane. Minulý mesiac dokončil jubilejný stý obraz a má už za sebou aj prvú výstavu. "Bolo to vo februári a myslím, že dopadla veľmi dobre. Ohlasy boli rôzne, od mimoriadne pozitívnych až po negatívne. Ale celkovo som bol spokojný," skonštatoval P. Ujčík.
V jeho tvorbe sa striedajú obdobia, ktorým dominuje spoločné tematické stvárnenie. "Teraz som mal také obdobie, že som maľoval akty. Ale už toho mám vyše hlavy a chcem prejsť na niečo iné. Tajomné a trošku viac abstraktné. Keby som stále robil to isté, jednak by ma to nebavilo a myslím, že ani šťastný by som z toho nebol. Pripadal by som si ako v továrni, kde sa automaticky a stále dookola produkuje to isté."
Aj v umeleckej tvorbe sa občas vyskytne celkom prozaický dôvod, ktorý dokáže maliarovi poriadne skomplikovať život. Petrovi Ujčíkovi občas chýbajú modelky. "Najmä na akty je veľký problém zohnať modelku. Riešim to tak, že ženy pózujú v spodnom prádle, ktoré však nakoniec na obraze, samozrejme, nie je. Pre mňa je dôležitá najmä póza, ostatné dotvorím pomocou fantázie," vysvetlil umelec.
Aby uľahčil život modelkám, má talentovaný Tatranec v zálohe ďalší zlepšovák. "Nemám rád dlhé pózovanie. Ja si radšej modelku nafotím, urobím si päťdesiat fotiek a potom si vyberiem tie, ktoré mi vyhovujú. Pri maľovaní ich voľne pretváram, deformujem telá, predlžujem, rozširujem alebo zužujem, niekedy až do absurdity. Záleží od toho, čo chcem tým obrazom povedať. Nemôžem totiž namaľovať ženu, ktorá prežíva ťažké obdobie, ako stelesnenie dokonalosti," tvrdí P. Ujčík.
Tak to cíti a presne taký je aj jeho vzťah k maľovaniu. Otvorený, prirodzený a spontánny. "Maľovanie znamená pre mňa únik z uponáhľaného sveta. Chcel by som maľovať, aby som mohol byť šťastný, a najmä slobodný."
Text pod foto: Gigantický obraz Petra Ujčíka sa volá Iba pokoj. Vyjadruje negatívny príklad rozhádanej slovenskej rodiny a veľká päsť má byť výkričníkom a fackou pre všetkých, ktorí vedú neusporiadaný život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
