želal. Tobôž, ak je ten politik z ďalekého východu (konkrétne zo Starej Ľubovne) a do hlavného sídla to má predsa len ďalej ako jeho bratislavskí kolegovia.

Rudolf Žiak už veľmi dobre pozná kraj, ktorý lemuje cestu medzi hlavným mestom a mestečkom pod hradom Ľubovňa. Kvôli častému cestovaniu sa jeho poslanecká práca stáva ešte o čosi náročnejšou. Ako si teda dobíja energiu a čo robí, keď práve nepolitikárči?

Jedným z jeho najväčších koníčkov je výtvarné umenie. Po skončení umeleckej priemyslovky to ešte vyzeralo tak, že jeho život sa bude uberať práve týmto smerom. A tak si to ambiciózny mladík namieril na Akadémiu umení do Prahy. "Niekoľko rokov som sa tam pokúšal dostať, ale neúspešne. Jeden profesor mi vtedy povedal ´Víte, pane kolego, ste mladej a ste Slovák´," s nadhľadom a šibalským úsmevom napodobnil Rudolf Žiak výrok, ktorý mu dodnes zostal v pamäti.

Potom prišla vojenská služba, neskôr rodina a cesta do Prahy zostala viac-menej zarúbaná. "Pochopil som, že denné štúdium nebude možné a výtvarné umenie sa diaľkovo študovať nedalo. Vybral som si teda teóriu kultúry a dejiny umenia. Bolo mi to blízke a aspoň tej teórie sa mi dostalo."

Aj keď osud mu nedoprial výtvarníctvo vyštudovať, zopár obrázkov predsa len uzrelo svetlo tohto sveta. A keď raz zavesí politiku na klinec, možno k nim pribudnú aj ďalšie. "Zatiaľ sa nie je čím chváliť. Namaľoval som zopár drobných obrázkov, väčšinou na požiadanie manželky alebo priateľov. Manželke som dokonca sľúbil portrét, ale priznám sa, dodnes nie je hotový. Napriek všetkému, umenie je môj veľký koníček, taká moja láska, ktorej som chcel byť verný, ale zatiaľ bojujem s nedostatkom času."

V dobách, keď ešte nechyroval o svojej budúcnosti v politike, sa Rudolf Žiak venoval svojim koníčkom o čosi poctivejšie. Veľmi dobrý vzťah k manuálnej práci uplatnil najmä pri stavbe a zútulňovaní rodinného domu. "Inklinoval som aj k sochárskej tvorbe, ale skôr v remeselnej ako umeleckej rovine. Snažil som sa robiť veci, ktoré by som uplatnil pri stavbe domu. Od murárskych robôt, cez tesárske až po obklady, všetko sme si s manželkou robili svojpomocne. Možno to nie je špičková kvalita ako od profesionálnej firmy, ale robil som to všetko preto, že ma to bavilo a mal som z toho radosť. Človek má iný vzťah k niečomu, čo sám vytvorí. Mať domov, kde sa cítim doma, obklopený ľuďmi, ktorých mám rád, to je základ," poodhalil svoj recept na šťastie zaneprázdnený politik.

Samozrejme, že existuje aj mnoho vecí, ktoré by si nenechal ujsť ani kvôli politike. Okrem chvíľ strávených s rodinou k nim radí aj čas venovaný vareniu. A tak bývajú nedeľné a slávnostné obedy u Žiakovcov v réžii domáceho pána. "Pomáha mi síce manželka aj jej mamka, ale šéfkuchár som ja." Okrem varenia má R. Žiak aj veľmi pozitívny vzťah k jedeniu. "Keď som v zahraničí, vyberám si skôr netradičné jedlá, nové kombinácie, nové koreniny a snažím sa to potom využiť aj vo vlastnej kuchyni. Doma uprednostňujem jednoduché jedlá, hoci aj bez mäsa, ktoré mi popri toľkom cestovaní najviac chýbajú."

Ako človek umelecky zameraný by rád trávil viac času relaxovaním spojeným s umením. Veľa toho síce nestíha, ale podobné okamihy sú mu potom o to vzácnejšie. Popri cestovaní v aute si rád vypočuje obľúbené populárne, klasické alebo aj ľudové melódie a do batožiny si pribalí aj knihu. S prečítaním je to však už horšie. "Väčšinou ju len nosím z Ľubovne do Bratislavy a späť a je mi akurát na príťaž," zasmial sa na svojich zvyklostiach scestovaný Ľubovňan.

Nedostatok literatúry kompenzuje aspoň divadlom. "Musím si síce vyberať podujatia, ktoré som schopný fyzicky stihnúť, ale v poslednej dobe objavujem aj úplne nové žánre. Zaujal ma muzikál, dokonca aj balet. Postupne získavam vzťah aj k novým formám a druhom umenia a dobieham tak to, čo som v minulosti zanedbal."

Text pod foto: Rudolf Žiak sa v kuchyni nestratí. S prehľadom si poradí aj s prípravou slávnostného, náročnejšieho menu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš