stáva čoraz jednoduchším a moderné metódy digitálneho spracovania si získavajú stále viac priaznivcov. Zaujímavý pohľad na fotografovanie majú sprievodkyne z Múzea J. M. Petzvala v Spišskej Belej, ktoré je venované dejinám fotografie a kinematografie. Denno-denne sa tu dve mladé dámy stretávajú s historickými aparátmi, ktorým konfrontácia s modernou dobou a porovnanie s nástupcami dodáva istú dávku noblesnosti. Keď vezmeme do úvahy fakt, že v súčasnosti môžeme fotografovať aj s mobilom, predstava obrovských aparátov a maxidlhej expozičnej doby vyvoláva okrem obdivu i úsmev na tvári.

Služobne staršou z dvojice sprievodkýň historických svetom fotografie je Lucia Bachledová. Práca v múzeu ju síce oslovila v prvom rade kvôli kontaktu s ľuďmi, ale k samotnému fotografovaniu má tiež pozitívny vzťah. "Rada fotografujem. Keď chodíme na túry do hôr, na chaty, alebo podobné akcie, fotoaparát nikdy nesmie chýbať. Vďaka práci v múzeu som sa o fotografovaní dozvedela veľa nového. Ale technika napreduje, takže stále sa učím. Verím, že čím viac budem s foťákom pracovať, tým viac sa budem zdokonaľovať," myslí si Lucia.

Jej kolegyňa Alžbeta Perignátová to vidí rovnako. "Fotografovanie už akosi patrí k životu. Či už ide o rodinné oslavy alebo výlety, automaticky sa berie foťák."

Zvečňovať si príjemné momenty zo života je pre obe dievčiny obľúbená činnosť a zhodli sa aj v tvrdení, že radšej robia zábery, ako by mali byť objektmi. Lucia objektív najradšej zameriava na hory. "Mám veľa pekných fotografií, v každom ročnom období sa dajú robiť zaujímavé zábery. Najmä z Tatier mám mimoriadne vydarené obrázky, ale to bola skôr náhoda ako môj prínos. Zaujmú ma aj rôzne historické budovy, múzeá alebo hrady."

Betka rieši podobné dilemy najradšej kompromisom. "U mňa je to vyvážené. Rada fotím aj ľudí, aj prírodu, aj budovy. Najlepšie, keď je to všetko spolu," dodala so smiechom.

V snahe urobiť záber, ktorý by vynikal nielen krásou a kvalitou, ale aj vzácnosťou a neopakovateľnosťou okamihu, je odvážnejšia Lucia. Kvôli peknej fotke by kľudne skočila aj s padákom. Ako sama tvrdí, aspoň by mala príležitosť okúsiť príchuť adrenalínu. "Skočila by som napríklad aj bungee jumping, stále hovorím, že by som to rada vyskúšala. Mohla by z toho byť aj super fotka, že oči by som mala až kdesi hore na hlave."

Odvaha Lucii síce nechýba, ale má aj pevné hranice, ktoré by kvôli foteniu neprekročila. Určite by sa nedala nahovoriť na akty a niektoré adrenalínové zážitky si tiež radšej rozmyslí. "Už sa stalo, že môj priateľ musel vyliezť na stožiar, na ktorý sa pripevňujú vlajky. Chcela som, aby na zábere bol on a čisté nebo, tak vyliezol až úplne hore. Preňho to nebol problém, ale ja by som sa na také niečo neodvážila," priznala Lucia. Jej kolegyňa je v tomto trošku opatrnejšia. Kvôli fotke by síce urobila všeličo, len by v tom nemohli byť žiadne extrémne výšky.

Z "ulovených" záberov sa dokážu tešiť obe. Svorne priznávajú, že niekedy dokonca listujú v albumoch častejšie, ako by snáď bolo vhodné. "Mám strašne veľa albumov a stále dookola si ich pozerám. Známi sa mi smejú, že čo tam stále chcem nájsť. Ale mňa to baví. Stále ma na fotke zaujme niečo iné, všimnem si nový detail, pri ktorom sa pristavím," prezradila svoje pohnútky Lucia, ktorej sa najviac pozdávajú klasikou dýchajúce čierno-biele fotky.

Neodolá však ani volaniu modernej doby a rada si vyskúša aj možnosti, ktoré ponúka digitálna technika. "Veľmi sa mi páčia fotografie, ktoré nie sú klasické čierno-biele, ale skôr žlto-hnedé, ktoré vyzerajú ako historické. Ale zároveň som fanúšik počítačovo spracovaných záberov. S priateľmi si vytvárame všelijaké spotvoreniny, ktoré si posielame mailom. Baví ma na tom to, že fotka sa dá akokoľvek pretvoriť a vždy je to o niečom inom," dodala Lucia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš