čo je v šoubiznise normálne, je u nás výnimočné! Aj preto je príbeh pani Kataríny jedinečný.

"Julku považujem za Boží dar. Dar, ktorý som dostala za svoju niekoľkoročnú obetavú starostlivosť o mojich blízkych. Práve preto som sa vydávala ako 31-ročná. Dovtedy som sa starala o chorých rodičov a pravdu povediac, už som ani nedúfala, že sa vôbec vydám," priznáva sa pani Katarína, ktorá tvrdí, že sa vydala šťastne a má najlepšieho manžela na svete. Avšak vytvoriť úplnú rodinu s deťmi sa im ani po niekoľkých rokoch nedarilo. Preto sa rozhodla zistiť, kde je príčina.

"Lekári mi nevedeli povedať, prečo nemôžem otehotnieť. V hĺbke duše mi však ostávala nádej, že raz deti predsa budem mať, pretože žiaden lekár mi 100% nepotvrdil, že ich nikdy na svet neprinesiem. I napriek všetkému som to neprežívala veľmi tragicky, pretože som to brala ako údel Boží. Voľný čas mi zaberala práca a keďže verím v Jehovu, venovala som sa aj dobrovoľnej zvestovateľskej činnosti."

Vyrovnať sa so životom bez detí jej pomáhala i Biblia, pretože tá hovorí o živote a o jeho neľahkých situáciách. Drobnou útechou jej bola myšlienka, že nie je prvá ani posledná, ktorá svoje vlastné ratolesti vychovávať nemôže.

"Dlhší čas som mala problémy s menštruáciou, preto som pravidelne brala hormonálne injekcie na jej upravenie. Raz som ani po druhej injekcii nedostala menštruáciu a doktor mi oznámil, že čakám dieťa. Ostala som milo prekvapená, no po chvíli sa mi hlavou prehnalo milión myšlienok. Mám už 42 rokov a čakám prvé dieťa!"

Napriek mnohým rizikám, ktoré hrozili, nepomyslela pani Katarína na možnosť potratu, pretože interrupciu považuje za vraždu. Dokonca nesúhlasila ani s odberom plodovej vody, podľa ktorej sa zisťuje, či je dieťa zdravé. Choré dieťa by prijala s rovnakou radosťou. Čakalo sa, že vek sa odzrkadlí na tehotenstve alebo na bábätku, našťastie, nič také sa nestalo.

"Celé tehotenstvo bolo bezproblémové a môžem povedať, že som si ho ani poriadne neužila. Počas tých deviatich mesiacov som ani raz nevracala a nemala som ani zvláštne chute, ak len na ovocie, ktoré Julinka teraz miluje a papká ho na kilá, zrejme to zdedila. V nemocnici sa o mňa všetci úžasne starali, za čo ďakujem celému kolektívu gynekologického oddelenia v Levoči. Myslím si, že vek mi prerazil cestu!"

Pani Katarína nám prezradila, že najväčším strachom bolo pre ňu zdravie dieťatka. Keď porodila cisárskym rezom, poprosila asistujúcu sestru, aby sa na dievčatko šla pozrieť, či nemá deformovanú hlavičku, čo by mohlo znamenať, že má Dawmov syndróm. Keď sestra dlho neprichádzala, začala sa čerstvá mamička strachovať, že jej obavy sú opodstatnené a pomaly sa s tým začala vyrovnávať. Vtom sestra prišla a oznámila, že dievčatko má 46 centimetrov, 2600 gramov a je úplne zdravé. Nasledoval spokojný výdych.

"Julinkiným narodením sa pre nás s manželom začal nový život. Museli sme sa začať učiť, ako sa starať o bábätko, čo nebolo vôbec ľahké, keďže nám už nežijú rodičia, ktorí by nám s tým pomohli. Našťastie mám švagrinú v Čechách, ktorej som pri ťažkostiach telefonovala, rovnako aj pani doktorku, ktorá mi vždy ochotne poradila. Zábavné bolo, keď mi nikto nechcel veriť, že tlačím kočiar so svojím dieťatkom, mysleli si, že som jeho babička."

Keďže je Julka vychovávaná v rodine Jehovových svedkov, neoslavuje meniny ani narodeniny, ba dokonca ani Vianoce. Podľa jej rodičov sú to pohanské zvyky. No darčeky dostáva aj tak, avšak nie presne na danú príležitosť, ale počas roka. "Iným deťom nosí darčeky Ježiško, ja ich dostávam od mamičky," hovorí s nadšením dievčatko.

Julka si zatiaľ neuvedomuje pokročilý vek rodičov a prečo má starších rodičov, mi vysvetlila sama: "Mamičku bolelo veľmi bruško, preto nemohla mať dlho bábätko."

Prvá starosť nastala, keď zo škôlky prišla plačúc, prečo nemá súrodencov. Jej mamička sa jej to pokúsila vysvetliť na príklade kamarátky zo škôlky, ktorá zas nemá sesternicu ani bratranca.

"Julku učím na príkladoch, rovnako ako učil i Ježiš Kristus. Nikdy nepoviem nesmieš, ale nesmieš LEBO..., aby si vedela predstaviť, čo zlé spravila. Snažím sa jej všetko vysvetliť. Napríklad jej poviem, že som smutná, že som ju nosila v brušku a papkala dobré veci, aby bola zdravá a ona ma teraz zlostí."

Do rozprávania skočí malá Julka so slovami: "Mamke sa mám vždy priznať a nikdy neklamať."

"Presne tak," chváli dcéru pani Katarína, ktorá je na ňu spolu s manželom nesmierne pyšná. "Julka je veľmi spoločenská a citlivá. Rada si kreslí a miluje zvieratká. Začína sa zaujímať o knihy, čomu som nesmierne rada, pretože i ja rada čítam a chcem ju k tomu viesť. Chcem, aby jej láska ku knihám ostala po mne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš