ochranné krídla štátu zavšivavení s chýbajúcimi základnými hygienickými návykmi. Veľa domováckych detí však udržuje kontakt so svojimi biologickými rodičmi a pestujú si nádej, že sa k nim vrátia. Preto v uplynulých dňoch aj štyridsaťpäť detí od šesť do dvadsať rokov z Detského domova s rodinným charakterom výchovy v Žakarovciach písalo svojím matkám ku príležitosti ich sviatku pozdravy. Je to paradox, ale väčšia časť z nich sú siroty žijúcich rodičov, desať z nich sú polosiroty. Ani jedno z detí, o ktoré sa stará štát nie je úplná sirota. Až tridsaťtri detí je právne voľných a môžu byť umiestnené v náhradnej rodinnej starostlivosti. Znamená to, že rodič viac ako polrok neprejavil o nich záujem.
"Deti vedieme k tomu, aby o svojich rodičoch zmýšľali pozitívne, naučili sa odpúšťať. Hovoríme im, že aj keď je ich rodina v kríze, stále je to ich otec a mama a možno sa k nim raz vrátia. Naši vychovávatelia sú iba náhradníci na určitý čas. Deti sa k nám dostávajú z rôznych dôvodov, niektoré rodiny majú napríklad ekonomické problémy. My však nemáme právo rodičov súdiť," hovorí na margo zamotaných ľudských osudov riaditeľka žakarovského detského domova PaedDr. Anna Zajacová.
Ako ďalej dodáva, nielen etické normy ale aj zákon ich vedie k takémuto konaniu. "Aj keď je to niekedy ťažké, máme však obnovovať vzťahy s biologickými rodinami, rozvíjať ich a pestovať. Veľa detí totiž nechápe prečo vlastne musia vyrastať v detskom domove a nastáva u nich syndróm odmietnutého dieťaťa, čo do značnej miery môže ovplyvniť ich osobnostný vývoj," hovorí ďalej A. Zajacová.
Aj štatistiky v tomto prípade nahrávajú do karát spomínanému postupu. Polovica chovancov domova potom ako ukončí štúdium odchádza žiť ku svojim rodičom alebo príbuzným, druhá polovica začína svoju životnú púť dospeláka v azylových domov. Ako hovorí riaditeľka pozitívnu úlohu v ďalšom životnom smerovaní niektorých dospelých domovákov zohráva známa nadácia Úsmev ako dar.
Ženu ako matku postavil na piedestál nejeden umelec, nie však každá darkyňa života si zaslúži svojím konaním ovácie. Niektoré takpovediac odložené deti si uvedomujú prečo sú v detskom domove a odmietajú kontakt s rodičmi. Príkladom toho je už tínedžerský súrodenecký pár, ktorý svoju matku žijúcu v Česku nevidel od útleho detstva. "Aj keď napíše list, či zatelefonuje, odmietajú s ňou komunikovať. Myslím si, že by stačil jeden osobný kontakt a deti by určite zmenili názor. Prednedávnom to vyzeralo, že situácia sa obráti k lepšiemu. Súrodenci mali cestovať na prázdniny k matke, boli už pripravené. Nakoniec z tohto zišlo, pretože matka sa mylne domnievala, že za ten čas čo budú deti u nej dostane od štátu peniaze," aj taký nepochopiteľný príbeh popisuje A. Zajacová.
Väčšina detí však túži po rodičovskej láske a niekedy aj náhodným návštevám prejavujú okatú náklonnosť. "Dokonca na seba aj vzájomne žiarlia. Vychovávatelia musia veľmi citlivo pristupovať k jednotlivým deťom. Ak sa napríklad kvôli učeniu venujú jednému z nich dlhšie, druhý si to už všimne a je to sprevádzané nevôľou," konštatuje A. Zajacová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
