dôkladnej sociálno-ekonomickej analýze konštatovali, že po uplatnení financovania školstva podľa normatívov na žiaka chýba týmto zariadeniam v priemere 8 - 9-tisíc korún na žiaka. K tomuto číslu dospeli porovnávaním financií pre jednotlivé školy v roku 2003 a 2004. Iniciovali preto aj rokovanie s vedúcimi odborov školstva na VÚC v oboch krajoch.
Medzičasom sa uskutočnili aj dohadovacie konania, ktoré mali vniesť viac svetla do systému financovania v súvislosti s rozpočtovou rezervou, alebo reguláciou. Tú zriaďovatelia škôl vytvorili v objeme 20 percent na mzdy a 25 percent na prevádzku. Odborári však upozornili aj na sporný systém rozdelenia financií na prevádzkou podľa teplotných pásiem, alebo ekonomickej náročnosti. "Z Prešovského samosprávneho kraja sme dostali informáciu, že upúšťajú od maximálnej regulácie a uvoľnia 95 percent prostriedkov na mzdy a 85 na prevádzku. Ako sa rozhodli v Košickom kraji, zatiaľ nevieme. To nič nemení na požiadavke, že chceme poznať mechanizmus, podľa ktorého sa rozpustené regulované prostriedky budú školám prerozdeľovať," uviedol v tejto súvislosti člen predsedníctva OZ Kovo Jozef Balica (na snímke).
Pripomenul, že predsedovia OZ Kovo v SOU signalizovali, že naďalej trvá finančný deficit a zamestnávatelia pristupujú k odoberaniu osobných príplatkov. V dvoch prípadoch avizovali aj ohrozenie tarifných platov, ale z viacerých strán sa ozývajú obavy o možnom zatvorení škôl už v septembri.
Na otázku, či majú informácie o tom, ako boli SOU na východe zaradené do pásiem podľa ekonomickej náročnosti, Balica reagoval: "Nevieme, na základe akých podkladov sa to určovalo. Rozhodlo sa v Bratislave, ale ani zriaďovatelia, ani odborári neboli prizvaní na diskusiu. Ak mám uviesť príklad, tak SOU elektrotechnické Matejovce v okrese Poprad bolo zaradené z ôsmich možných pásiem do piateho. Neviem, kde na Slovensku je chladnejšie, ako pod Tatrami. Podobne sa objavil rozpor na SOU elektrotechnickom v Prešove, kde boli zaradení do druhého pásma, hoci odborný audit preukázal náročnosť siedmeho. Zjavne nebrali revíziu a názor audítorov do úvahy."
Dodal, že odborári sa so súčasným stavom nestotožňujú a že budú v mapovaní situácie a analyzovaní financovania pokračovať. Plánujú iniciovať rokovanie s rezortným ministerstvom za účasti zriaďovateľov a hľadať východiská.
Pred učňovským školstvom stojí teraz racionalizácia siete. Kým Košický kraj má už koncepciu spracovanú, v Prešovskom sa na nej ešte len pracuje. "Koncepcia predpokladá združovanie učilíšť a priemysloviek, ale neberie do úvahy napríklad to, že učilište existuje spolu s gymnáziom. Funguje to, tak načo ich nasilu oddeľovať? Potom sa pýtame, prečo sa napríklad štyri gymnáziá v jednom meste nezlúčia do jednej veľkej školy? Ušetrilo by sa aj na mzdách, aj na prevádzkových nákladoch. Čo sa týka financovania, model koeficientov ekonomickej a tepelnej náročnosti je dobrý, ale v praxi sa nedodržiava. V súčasnosti nie je zohľadnená ani náročnosť praktického vyučovania na jednotlivých školách," konštatoval podpredseda sekcie SOU OZ Kovo Ján Jacko.
Pripomenul skúsenosti z Holandska. Tam podnikatelia prispievajú na chod škôl, kde sa vychovávajú ich budúci zamestnanci. "Nevidím dôvod, prečo by sa u nás nemohol prijať zákon, aby napríklad výrobné podniky časť daňových odvodov dávali školám. Mohli by si tak nielen vyberať personál, ale ho aj správne orientovať pre potreby prevádzok." V tej súvislosti Balica poznamenal, že v spoločnosti sú v súčasnosti preferovaní stredoškoláci, ktorým chýbajú akékoľvek praktické skúsenosti a manuálne zručnosti. Kompetentní o perspektívach SOU nehovoria. Pritom štatistiky EÚ potvrdzujú, že im na trhu chýba dostatok zručných remeselníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
