handicapom. Oslovil nás napríklad nepočujúci Prešovčan Juraj Krajňák, ktorý súčasnú situáciu považuje za diskrimináciu postihnutých ľudí. Podľa jeho slov ich systém zaradil do kategórie lenivcov. V skutočnosti však narážajú na bariéru odmietania zo strany zamestnávateľov.
Ako nám povedal, roky pracoval v odevníctve a keď musel z vážnych zdravotných dôvodov na odporúčanie lekárov po 30 rokoch z práce odísť, poberal plný invalidný dôchodok. Ten mu však v roku 2003 odobrali a on sa ocitol v sociálnej sieti. "Mám 51 rokov a som od detstva nepočujúci. Začal som vyvíjať aktivity a hľadať pracovné možnosti. Mám sťaženú komunikáciu s potencionálnym zamestnávateľom. Stáva sa mi, že pri osobnom rokovaní sa nevyjadria a pracovné miesto nakoniec obsadia iným uchádzačom," hovorí o svojich skúsenostiach s hľadaním zamestnania v Prešove.
Aj my sme sa presvedčili, že komunikácia si vyžaduje istú dávku trpezlivosti. Dozvedáme sa ešte, s akými pocitmi musí žiť. "Naša spoločnosť potrebuje len mladých a zdravých ľudí. Tento stav má na svedomí naša vláda. Tvrdí, že len ten človek je bez práce, ktorý nechce pracovať. Nie je to tak. Kaníkova reforma má najväčší dopad na chorých a starších ľudí, ako som ja. Hoci som zvyknutý pracovať a žiť so svojím postihnutím, Kaník ma označuje za lenivca. Pričinením dnešných reforiem som parazitom pre túto spoločnosť. Nevytváram hodnoty a nepočíta sa so mnou ani do budúcnosti."
Nie bez istej dávky zúfalstva aj hnevu dodal, že navrhuje členom súčasnej vlády, aby mu s voskom v ušiach predviedli, ako má 51-ročný nepočujúci človek vyvíjať aktivity pri hľadaní práce na východe Slovenska.
Ľudí ako Juraj Krajňák sú však stovky. Nepočujúcich aj inak zdravotne handicapovaných, prípadne podobných vekom a vyčerpaných desiatkami rokov práce. Zaujímali sme sa preto, či a ako s rizikovými skupinami ľudí pracujú poradcovia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Prešove.
"Poskytujeme im poradenstvo prostredníctvom individuálneho akčného plánu. S jednou skupinou pracujeme tri mesiace. Ponúkame rekvalifikácie, alebo možnosť samopodnikania," povedal nám vedúci oddelenia poradenstva na ÚPSVaR v Prešove Andrej Segľa. Neskrýval však, že pozícia týchto ľudí nie je jednoduchá, k dispozícii nie je žiadne voľné miesto a isté vákuum spôsobil aj fakt, že zamestnávatelia už nemusia hlásiť voľné pracovné miesta. V súčasnosti sa to deje len na dobrovoľnej báze a z pôvodných informácií prichádza len zhruba pätina. Priznal, že často môžu držať klienta nad hladinou len morálne. Aktivita v kontaktoch a hľadaní je teda v rukách uchádzača o prácu. Podľa A. Segľu ponúka isté možnosti umiestnenie v chránených dielňach.
Očakávalo sa, že v nových podmienkach ich vznikne dosť na to, aby aj ľudia s handicapom mohli pracovať. Niečo sa však zmenilo. Zákon síce hovorí o výhodách zamestnávania rizikových skupín ľudí, ale vyhláška k tomu istému zákonu ponúka prevádzkovateľom omnoho menej prostriedkov, ako sa očakávalo. Ich otváranie sa zrejme aj preto nespružnilo.
Zamestnávatelia tiež očakávali, že pri vytvorení pracovného miesta dostanú za umiestnenie postihnutého uchádzača príspevok do výšky 100 percent. V skutočnosti je však príspevok vo výške 26 percent. Počítajte s nami. Ak je povedzme mzdový základ 10-tisíc korún, tak zamestnávateľ za vytvorenie miesta dostane 2 600 korún a to musí absolvovať všetky legislatívne kroky od žiadosti po projekt a iné záväzky za zamestnanca. Otázkou je, pre ktorého zamestnávateľa je tento prvok motivujúci.
Mimochodom, v súčasnosti je v obvode Prešov a Sabinov 26-tisíc ľudí bez práce, ale v pláne je len 2-tisíc rekvalifikačných možností. Pritom rekvalifikácia ešte neznamená, že klient získa zamestnanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
