superlatívoch. Aj keď spočiatku to také jednoznačné nebolo. "Keď som začal pracovať ako vedúci knižnice, myslel som, že to bude nudná práca. Zistil som, že taká vôbec nie je. Práve naopak. Je krásna, síce trošku náročná, ale aj veľmi zaujímavá," začal J. Andrejovský a vzápätí pridal aj vysvetľujúce detaily. "Som človek, ktorý rád a veľa rozpráva, teda vyslovene komunikatívny typ. Tu sa stretávam s rôznymi ľuďmi. Niektorí sú veselí, niektorí naštvaní, jedni sú zhovorčiví, jedni nechcú nič povedať. Chodia tu malé deti i starší čitatelia a so všetkými sa snažím porozprávať, aby som spoznal ich názory."
Obklopený knihami využíva aj šancu napraviť to, čo v detstve zanedbal. Pretože čítanie nebolo vždy jeho koníčkom. Láska k literatúre sa v jeho duši zakoreňovala len veľmi pomaly. "Vyrastal som na dedine, kde bolo treba robiť všeličo iné, len nie čítať knižky. Času bolo akurát na tie školské. Navyše, ja som na prvé miesto vždy dával šport. Od maličkého mala mi nič nehovorili knižky, ale skôr rozbité kolená a roztrhané nohavice. Mojou túžbou nebolo dostať knižku, ale futbalovú loptu."
Rodičia však veľmi rýchlo prišli na spôsob, ako synčeka prinútiť čítať. "Moja prvá knižka bola o futbale. Kúpil mi ju otec, lebo vedel, že nič iné by som neprečítal. Aj neskôr som si vyberal len knihy zo športového prostredia, žiadne rozprávky a dokonca ani indiánky," pripomenul si J. Andrejovský svoje čitateľské zvyklosti z detstva.
Ako sa rozširoval okruh jeho záujmov, pribúdali aj knihy, ktoré prečítal a z náruživého športovca sa pomaly stával vášnivý čitateľ. Medzi knihami si však stále vyberal len tie svoje. "Rád som robil v záhrade, takže som čítaval aj knihy s týmto zameraním. Treťou témou, ktorá ma dodnes zaujíma, je varenie. Som kuchár - amatér, ktorý síce prečíta kuchársku knihu, ale nikdy nevarí podľa receptu. Jednoducho sa mi všetko premiestni do hlavy a ja si potom pokojne varím podľa svojej fantázie," prezradil knihovník.
Za rok práce v knižnici sa mu podarilo zlikvidovať svoj čitateľský deficit. Kvôli svojmu zamestnaniu totiž musí aspoň nahliadnuť do každej knihy, ktorá sa mu dostane do rúk. "Toľko kníh, ako v poslednom roku, som hádam neprečítal za celý život. Čítam prakticky všetko. Ak chcem byť v obraze, jednoducho musím. Nie všetky však prečítam do konca. Trh s knihami je čo do kvantity veľký, ale v ponuke je aj nie veľmi kvalitná literatúra. Ale prehľad mať musím. Nakoniec už v rámci svojej profesionálnej orientácie čítam aj 'lovestorky'," pousmial sa profesionálny čitateľ.
Čítaniu už J. Andrejovský prišiel na chuť a dávno vie, že kniha je jedným z jeho najlepších priateľov. "Nie je nič lepšie ako oddychovať pri knihe. Ak človek len tak leží, stále myslí na to, čo ho trápi. No keď sa začíta do knihy, aj rozum si odpočinie od problémov a deň je oveľa krajší. Kniha má aj v dnešnej modernej dobe svoje opodstatnenie. Zistil som to sám na sebe. V mladosti som čítal málo a dodnes musím riešiť veci, ktoré som mal mať už dávno zvládnuté. Pravopis robí občas problém, slovná zásoba robí problém... Kniha, skrátka, má čo dať každému človeku."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
