Presne tento citát z kedysi školských čias sa mi vynoril v pamäti pri návšteve u pani Margity Vikartovskej. Otvorila mi drobná skromná pani s barlou v ruke a hneď ma pozvala aj ďalej. A prečo práve človek milión? Nuž jednoducho. Životný príbeh pani Margity Vikartovskej by mohol kopírovať životy väčšiny našich starých rodičov i rodičov. A práve tým je zaujímavý a v dnešnej modernej dobe sa javí možno už ako archaizmus.
"Pracovala som päťdesiat rokov na majetkoch. Bola to ťažká robota za veľmi nízky plat. Z tisícdvesto korún som sama vychovávala dve deti, ale nikdy som si nesťažovala. Teraz som už na dôchodku, ktorý je tiež veľmi nízky. A zvykám si. Iné mi neostáva. Tí, čo sú pri moci, mali by sa konečne zobudiť a dať ľuďom možnosť zarobiť si a dožiť dôstojne. Zažila som aj Eduarda Beneša, dokonca osobne, keď bol na návšteve v Novoveskej Hute. Ale nebolo to také ťažké, ako je to dnes. Veď ani oni si na druhý svet neodnesú nič, iba dva kubíky zeme a štyri dosky," hovorí s úsmevom pani Margita.
Dnes ju trápi bedrový kĺb a potrebovala by operáciu. Má však vysoký tlak a operácia neprichádza do úvahy. "Pochádzam zo siedmich detí, no detstvo som mala krajšie ako starobu. Bolo chudobné, ale radostné. Od malička som bola naučená pracovať a roboty som sa nikdy nebála. Ťažká práca ma sprevádzala celý život. Mám iba ľudovú školu. Niekedy ľudia pomáhali jeden druhému, bohužiaľ, dnes to tak nie je. Ak človeku nepomôžem, určite mu neublížim. Na majetkoch sme neraz pracovali deň a noc. Najmä keď prišli žnivá. V noci sme boli na sýpke a cez deň na stohoch. Taká je práca v poľnohospodárstve. Najprv som pracovala v rastlinnej výrobe, neskôr v živočíšnej. No bola to rovnaká drina. Obrábali sme viac ako dvadsať hektárov zeleniny. Za jednu priesadu sme dostali 25 halierov. Ak som chcela zarobiť, musela som presadiť množstvo priesad. V živočíšnej výrobe som už o tretej ráno bola na majetkoch. Podojiť kravy, obriadiť teľatá, čistiť postielku, či robiť na silážnej jame. Bola to ťažká drina, ale robila som to s radosťou. Vedeli sme si aj oddýchnuť či zasmiať sa. Vždy bolo zeleniny či mäsa dostatok. Dnes si všetko kupujem aj z toho mála, čo dostanem," spomína si pani Margita.
Na svojich kolegov a robotu ani dnes nedá dopustiť. "Neviem si predstaviť, že by som v živote robila niečo iné. Ešte aj v dôchodku som chodila vypomáhať. Bolo to ťažké, ale bavilo ma to."
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
