Všetko to začalo už v detstve. Otec pracoval v neďalekej dielni, kde vyrábali násady na krompáče, sekery či metly.
"O druhej v noci miestni kočiši zvážali drevo z Košických Hámrov na poriská. Najlepšie na to boli liesky. Všetko sa robilo ručne s kresačkou. Neskôr pribudla tokáreň s kopírovačkou, kde sa naraz dalo pracovať so štyrmi kusmi. Otec však aj doma rád robil s drevom, najmä rebríky. Popri ňom som k drevu privoňal aj ja. Prvýkrát, keď som videl, ako sa drevo točí, pochytila ma túžba vyskúšať si to. A drží ma to už tridsať rokov," spomína na svoje začiatky Kluknavčan Ján Hvizdoš, ktorý dnes už bez dreva, ako sám vraví, nemôže žiť. Je to jednoducho láska. Pri pohľade na kúsok dreva sa mu v predstave objaví mištička, svietnik či lyžička. Ale nielen to. Ján Hvizdoš z dreva vyrobí čokoľvek. Krásne taniere s prírodnými či zvieracími motívmi, tácky, podnosy, rámy na obrazy, vázy, ale aj valašky, kvetináče, servírovacie stolíky či krásne príborníky.
Prvýkrát drevo točil pred tridsiatimi rokmi na vlastnoručne zhotovenom sústruhu. "Ten mám dodnes a som s ním veľmi spokojný. Nevymenil by som ho za nič. Aj ostatné veci vyšli z mojich rúk. Lestička, brúska, fréza i vŕtačka. Venoval som sa tomu popri svojej práci. Dnes som už na dôchodku a naplno si vychutnávam tento môj koníček. Najradšej robím mištičky z ovocných stromov. Tie majú najkrajšiu farbu. Nie je to ako z javora, to je biele drevo. Pri čerešni či orechu je samotná farba dreva vzorom, a to je na tom zaujímavé."
Že je táto záľuba pre pána Jána koníček, dokazuje aj množstvo darovaných drevených výrobkov. "Či už sú to taniere na rôzne výročia alebo obrazy pre známych. S tými mi pomáha môj známy, ktorý na drevený obraz namaľuje olejové krajinky i zvieratá. Módnym sa v poslednej dobe stáva to, keď maľba pokračuje na rám. Ľudia si to pýtajú. Veľa vecí iba tak darujem. Ak vidím v očiach človeka skutočný záujem o moje výrobky, poteší ma to," hovorí kluknavský rezbár a jedným dychom dodáva: "Všetko sa dá, ak sa chce. Dôležité je mať chuť niečo urobiť, mať dostatok času a samozrejme kvalitné drevo. Najťažším je však vypaľovanie koníkov či jeleňov do hotových tanierov. Niekedy nad tým sedím aj osem hodín. Potrebujem sa s tým doslova pohrať, aby ten výsledok stál za to. Nie som umelec, iba amatér, ale snažím sa."
Rád predstavuje svoje výrobky i na rôznych remeselných trhoch. Práve na jeden z nich má aj zaujímavú spomienku. "Bolo to v Levoči. Prišiel ku mne jeden milý dedko a zadíval sa na moje taniere. Zrazu jeden z nich začal bozkávať. Spomínal na to, ako aj on mával také krásne koníky, ako sú vypálené na tanieri. Prišiel i na druhý deň. Dojalo ma to. Tak som mu nakoniec spustil aj z ceny. Bolo to naozaj zaujímavé," približuje na záver Ján Hvizdoš.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
