celkom obyčajnej hliny. Vlastne, zase až tak celkom obyčajná nemôže byť, ale každý dobrý hrnčiar už sám najlepšie vie, kde nájde tú správnu hlinu, ktorá sa pod jeho šikovnými rukami premení na ušľachtilú keramiku.
Živým dôkazom toho, že staré remeslá a šikovnosť zdedená od našich predkov sa dajú celkom dobre zlúčiť s modernou dobou 21. storočia, je Ladislav Repka z Novej Ľubovne. Aj keď nenadviazal na žiadne rodinné tradície, ani neprebral prácu na hrnčiarskom kruhu od svojich predkov, s hrnčiarskym remeslom sa zžil natoľko, že už pekných pár rôčkov sa mu venuje profesionálne. Jeho cestička však bola v začiatkoch trošku kľukatá.
"V detstve som trošku maľoval, chodil som aj do ľudovej školy umenia na výtvarný odbor. Potom som sa prihlásil na umeleckú priemyslovku na grafiku a aranžérstvo. Vtedy som nemal ani potuchy o keramike a o modelovaní," zalovil v pamäti L. Repka.
Jeho pôvodné plány narušili pedagógovia z umeleckej školy. Na základe výsledkov z prijímacích skúšok mu odporučili úplne iné smerovanie. "Na talentových skúškach som mal jedného z najlepšie vymodelovaných psov z plastelíny. Zároveň som si uvedomil, že radšej pracujem s materiálom, ako kreslím. Nakoniec som začal študovať keramiku."
K skúsenostiam, získaným v školských laviciach, postupne pribúdali zručnosti, aké sa dajú získať len praxou a dnes dokáže L. Repka premeniť bochník hliny na krčiažtek za necelých päť minút. Začiatočnícke peripetie ho síce neobišli, ale dokázal sa s nimi popasovať. "Keď som si v škole prvýkrát sadol za hrnčiarsky kruh, podarilo sa mi po dlhom trápení vytočiť kvetináčik, ktorý sa však nakoniec zdeformoval. Neodradilo ma to a vždy som využíval každú príležitosť dostať sa ku kruhu. Nestačí však ovládať princíp, človek musí cítiť v prstoch, ako sa dá hlina tvarovať. Zriadil som si dielničku, dokonca aj pece som si urobil svojpomocne. Zo začiatku sa stále niečo kazilo, nikto mi neporadil a na všetko som musel prísť sám," zaspomínal si hrnčiarsky majster.
Kto ho dnes vidí pri práci, určite nezapochybuje o tom, že za hrnčiarskym kruhom sedí naslovovzatý odborník. Ľahkosťou, s ktorou pristupuje k hline a presnosťou pohybov vyvoláva v prizerajúcich sa dojem, že nič nie je jednoduchšie, ako hrnčiarstvo. Sám majster však zo skúsenosti vie, že opak je pravdou. Ako účastník mnohých jarmokov dáva možnosť vyskúšať si staré remeslo komukoľvek. "Ľudia, ktorí ma vidia pracovať, si hovoria, že je to jednoduché. Ale keď si sadnú za kruh oni, zisťujú, že nevedia ani hlinu dať do stredu, že aj to vycentrovanie je umenie. Trošku im pomôžem a oni si potom odnesú to, čo vyrobia. Býva to všelijaké, zdeformované, ale všetci majú radosť z toho, že niečo dokázali vyrobiť vlastnými rukami. Keď točím ja, je to pre ľudí atraktívne a sledujú ma. Často sa stalo, že akonáhle som prestal točiť a začal som lepiť ušká, ľudia odchádzali, lebo to sa im už nezdalo zaujímavé," priblížil L. Repka jarmočné zážitky.
Prvým krokom k úspechu je kvalitná hlina. Každý dobrý majster si ju zaobstaráva sám. "Hlinu kopem vždy v jeseni, to mám takú odtučňovaciu kúru," smeje sa zručný majster. Keď hlina prejde potrebnou úpravou, už nič nebráni tomu, aby sa začala spracovávať.
Ľubovniansky hrnčiar sa vo svojej tvorbe orientuje najviac na úžitkovú keramiku. Praktickými výrobkami zásobuje aj vlastnú domácnosť, takže za mnohé nápady vďačí potrebám svojej manželky. "Rôzne nové tvary vznikajú najmä podľa toho, čo nové manželka potrebuje. Vyrobil som pekáče na mäso, mliečniky i kompletné servisy od poldecáka, cez taniere až po misky," vyratúva remeselník súčasti svojho sortimentu.
Okrem úžitkových predmetov dokáže L. Repka vyčarovať z hliny i originálne dekorácie, pri ktorých môže naplno uplatniť svoju fantáziu. Takto vznikli napríklad figúrky zo známej rozprávky o dvoch valachoch Maťkovi a Kubkovi, alebo hudobníci, ktorí sú v podstate kópiou populárnych ľubovnianskych folklóristov. "Rád robím figúrky, plastiku, veď to som sa vyučil. Občas zvykneme i celá rodina po večeroch modelovať z hliny rôzne postavičky. Či už Mikulášov alebo anjeličkov k Vianociam alebo iné ozdoby do bytu," prezradil majster, ktorý ani pri tvorbe hrnčekov, tanierikov a vázičiek nezabúda na kvalitu a precíznosť. "Či točím maličkú miniatúrku alebo pollitrový mliečnik, steny musia byť tenučké a výrobok kvalitný. Robím ľahké výrobky, aj keď ľudia sa často boja, že tenká keramika je krehká a ľahko sa rozbije. Lenže ja hovorím, že čím tenší črep, tým lepší majster. Úžitkovú keramiku robím samozrejme hrubšiu, lebo pri vypaľovaní pri vysokej teplote by sa príliš tenké časti zdeformovali."
Punc dokonalosti dodáva keramickým výrobkom konečná úprava, ktorou je glazúrovanie a zdobenie. Aj tu ľubovniansky odborník uprednostňuje zásadu, že menej je niekedy viac. "Dôležité je prvotné opracovanie. Konečná glazúra síce veľa zakryje, ale už to nie je ono. Čo sa týka zdobenia, tvrdím, že čím jednoduchšie, tým krajšie. Obľubujem najmä typickú slovanskú vlnovku a vymyslel som si aj vlastný štylizovaný tulipán."
Tvorbu Ladislava Repku poznajú aj vďaka výstavám nielen ľudia z okolia. Novučičké výrobky, ktoré tak trochu dýchajú i minulosťou, sa ako darčeky dostali do rôznych kútov sveta a pohľadom na ne sa môže pokochať dokonca i pápež. Poznanie, že o keramiku je záujem, teší i jej tvorcu. "Je to pekné remeslo, len nie je veľmi dobre ocenené. Ale keby ma to nebavilo, tak to nerobím."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
