mnohé problémy. Za minulý rok boli celkové náklady na jeho prevádzku takmer 736-tisíc korún. Výnosy z nájomného dosiahli len 360-tisíc. Rozdiel (376-tisíc) je čistou stratou, ktorú musela vykryť spoločnosť Prešov Real, to znamená, že sa na ňu poskladali tí nájomníci nebytových priestorov v meste, ktorí poctivo platia.
„Je to značný rozdiel. Pokúšal som sa zistiť, ako tomu bolo po minulé roky. Tieto náklady nie je možné vykryť inak, než ich zahrnúť do nákladov organizácie. Nie som z toho nadšený, lebo to musia zaplatiť vlastne všetci nájomníci," uviedol včera riaditeľ spoločnosti Prešov Real Jozef Kislík, ktorý sa pokúša nájsť riešenie situácie v azylovom dome. „Jednou z možností je znížiť náklady takým spôsobom, že sa odstavia, respektíve obmedzia na minimum určité dodávky energií."
Kým v roku 2001 boli napríklad náklady na dodávku vody necelých 33-tisíc korún, nasledujúci rok to bolo o tritisíc viac a vlani už 112-tisíc. Podľa riaditeľa sa opäť očakáva zvýšenie (odhad je až 300-tisíc korún, keďže cena za meter kubický vody je 40 korún). Problém je však v inom. „Je ťažké hľadať akékoľvek riešenie. Záujem o šetrenie zo strany obyvateľov domu je minimálny. Voda tečie priebežne, kohútiky nezatvárajú, čo môžu odmontujú. V kuchynke na peciach fungujú jedna, dve platničky zo štyroch. Tie pece bežia nonstop, až kým nezhorí platnička, pritom ide o nové pece, ktorých životnosť je 25 rokov. V jednej umyvárni dokonca odmontovali celý žľab na umývanie, dochádza tiež k značnému ničeniu elektrickej inštalácie," sumarizoval riaditeľ Kislík.
O tom, že azylový dom sa naozaj nachádza v žalostnom stave, sa mohli novinári presvedčiť na vlastné oči. „V súčasnosti sme požiadali Spravbyt, aby dodávku tepla, vzhľadom na priaznivé počasie, zastavil," uviedol riaditeľ. Ďalšie opatrenie bolo zníženie doby nájomného z troch mesiacov na jeden mesiac. To malo za následok, že niekoľkí neplatiči rýchlo zaplatili, aby neboli vyhodení. Ak by aj nájomník nezaplatil za jeden mesiac, je to pre správcu menšia strata, než keby nezaplatil za štvrťrok. Na počet obyvateľov sa azylový dom sťažovať nemôže. Kapacita 47 miest je už teraz prekročená o vyše dvadsať ľudí. „Mám obavu zo stretnutia s hygienikom... Nie je nič jednoduchšie, než celé zariadenie zavrieť, ale čo s tými ľuďmi?"
Jozef Kislík ďalej uviedol, že ďalšou alternatívou je zvýšenie nájmu. V súčasnosti je mesačná cena za pobyt zhruba 700 korún na dospelú osobu, 300 na dieťa. Ak by mal dom fungovať v režime optimálnych nákladov, muselo by byť nájomné zvýšené na 1587 korún za dospelého a 682 za dieťa. V tomto smere prevádzkovateľom nehrá do kariet zníženie sociálnych dávok, ani fakt, že si nemôžu nárokovať príspevky na bývanie (ide totiž o prechodný pobyt). Spoločnosť Prešov Real sa nebráni ani takému variantu, že by objekt prenajala za symbolickú korunu neziskovej organizácii či nadácii, ktorá by ho spravovala. „Neviem presne, ktorou cestou sa uberieme, mám veľký záujem na tom, aby sa tento problém vyriešil pokojne a úspešne, a aby Prešov Real nebol tou organizáciu, ktorá sa bude nečinne prizerať, ako sa míňajú peniaze iných nájomcov."
Azylový dom, ktorého všetci obyvatelia sú Rómovia, má narušenú statiku a je poriadne spustošený. V sociálnych zariadeniach boli porozbíjané veci, chodbou sa niesol nepríjemný zápach. Čisto nebolo ani na dvore, aj keď pred príchodom novinárov obyvatelia zbierali rozhádzané fľaše a smeti. Dlhoročný neporiadok sa im však zakryť nepodarilo. Vypraná bielizeň sa sušila nad samovoľnou skládkou odpadu, dvere vo vnútri domu boli vylámané... Objekt vyhorel na konci roka 1997. Potom bol rekonštruovaný, dnes však vyzerá znovu ako po požiari. „Je tu veľa potkanov. Nemáme teplú vodu, pritom je tu veľmi veľa detí," posťažovala sa jedna z obyvateliek, tridsaťročná Angelika Rajzová, ktorá býva s dvoma deťmi v azylovom dome už dva roky. Podľa jej slov bol objekt zdevastovaný už v čase, keď a doň presťahovali zo Slovenskej ulice. Na bývanie sa sťažovali aj ďalší obyvatelia. Viacerí z nich by radšej bývali na Starej tehelni, pričom tvrdia, že keď platia nájomné v azylovom dome, platili by aj tam. Faktom však ostáva, že objekt Pod Táborom sa nezničil sám, ale môžu za to jeho obyvatelia. A tiež to, že nájomníci z tehelne tiež devastujú svoje obydlia, neplatia nájom, ale mesto ich nemá kde vysťahovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
