komédiou Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov. Hlavnej úlohy Trufaldina sa zhostil Peter Rusinko (na snímke vpravo). Režisérsku taktovku držal Miloslav Cimbala.

"Po minulom roku, keď sme hrali divácky úspešnú Lysistratu, sme mali sme trošku, či sa nám aj tento rok podarí naplniť očakávania divákov. Pristupovali sme k tomu zodpovedne, pol roka pred premiérou išlo o takmer dennodenné stretávanie, ktoré hraničilo až s fanatizmom," povedal M. Cimbala. Podľa neho hra bola náročná po dramaturgickej a režijnej stránke. "Aj herci mali čo robiť, aby ich výkony nevyzneli plocho a priveľmi amatérsky, pretože postavy zvádzajú k šaškovaniu. Môžem povedať, že sa nám to podarilo, aj keď boli nejaké chybičky krásy, na ktorých budeme ešte pracovať." Snahu súboru publikum ocenilo búrlivým potleskom. "Máme inteligentné publikum, ktoré rozumie divadlu. Čítalo hru a reagovalo tam, kde bolo treba."

Je spokojnosť aj na strane režiséra? "Ja ako režisér asi nikdy nebudem spokojný, ale musím povedať, že na deväťdesiat percent herci naplnili svoje poslanie a moju predstavu. Urobili sme všetko preto, aby na javisku bolo vidieť postavy a nie civilné osoby, ako ich diváci poznajú."

Goldoniho Sluhu dvoch pánov si vybrali ako medzistupienok k ďalším zložitejším hrám. "Skôr som robil hry s filozofickým podtextom, smerujúce k absurdnému divadlu. Potom sa mi vymenila herecká skupina." Neskôr sa chce M. Cimbala s divadlom No-tak k tomuto žánru vrátiť. V Sluhovi dvoch pánov vychádzali z dejín divadla. Taliansko po reforme v časoch Goldoniho fungovalo ako dialektové divadlo a to ich inšpirovalo k tomu, že postavy obdarili dialektom. "Postavy pochádzajúce z Benátok hovorili spisovnou slovenčinou, z Bergama šarištinou a postavy z Turína rusínčinou. Aj keď nebola čistá, bolo to zaujímavé pre divákov."

Prvú reprízu by mal No-tak odohrať 1. mája.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš