zamestnancov, ktorých pokojne môžeme označiť za vysokokvalifikovaných odborníkov v lesnom hospodárstve a plánovaní. Po rokoch mravenčej a prospešnej práce pre spoločnosť pred nimi stojí problém, o ktorom sa konečne rozhodli hovoriť nahlas.
Vari prvotným impulzom bolo zostavenie štátneho rozpočtu pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Podľa dostupných informácií, z celkových 19 miliárd, ktorými ministerstvo môže disponovať je len okolo 150 miliónov vyčlenených pre lesné hospodárstvo. Uznáte, že je to veľký nepomer, ak uvážime, že 60 percent územia na Slovensku tvorí poľnohospodárska a 40 percent lesná pôda.
Lesoprojekt, ktorý okrem iných činností vypracováva lesné hospodárske plány (LHP) pre hospodárov na obdobie desiatich rokov. Tento plán vyplýva zo zákona a doteraz náklady na jeho vypracovanie financoval štát. Mimochodom, tie schvaľujú a ich plnenie kontrolujú, prípadne sankcionujú, štátni úradníci. Pod vplyvom zmien v právnych predpisoch teraz rezortné ministerstvo odmieta garantovať úhrady za LHP a navrhuje, aby si ich platili súkromní hospodári a užívatelia lesov z vlastných zdrojov, hoci garancia je ešte stále v znení zákona zapracovaná.
Lesoprojekt sa tak tesne pred vstupom do EÚ dostal do mimoriadne zložitej situácie, na ktorú odborári listom upozornili ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona. Ten však ostal bez odozvy." Kontrakt uzavretý na sumu 75 miliónov korún zasahuje do celého systému hospodárskej úpravy lesov. Umožňuje vykonať dokončenie lesných hospodárskych plánov rozpracovaných Lesoprojektom, prípravu a rozpracovanie len na 129,2-tisíca hektároch lesného pôdneho fondu z celkovej výmery 188,2-tisíca hektárov podľa platného harmonogramu obnov lesných hospodárskych plánov," uvádza sa v stanovisku odborárov, ktoré zástupcovia pobočiek odhlasovali v marci vo Zvolene. Definovali riziká. Napríklad to, že vložené finančné prostriedky do prípravy a rozpracovania LHP v roku 2003 vo výške 55,2 milióna korún nebudú efektívne využité. Rovnako ako 17 miliónov za prípravu na vyhotovenie súvislého mapového diela na výmere 199-tisíc hektárov, prieskum ekológie lesa za 7 miliónov, letecké meračské snímkovanie za 4 milióny a podobne. Odborári však upozornili aj na hrozbu hromadného prepúšťania kvalifikovaných zamestnancov. Súčasný stav by totiž znamenal, že z 360 zamestnancov Lesoprojektu by muselo odísť asi 200.
Vráťme sa však k jadru problému. Ako nám povedal vedúci úseku prípravy výroby a dokončovania LHP košickej pobočky Lesoprojektu Štefan Margita, príprava celej dokumentácie trvá dva roky." Z roka na rok sa znižoval objem prostriedkov a je pravdou, že sme si vždy boli nútení zarobiť peniaze na to, aby sme plány vôbec mohli robiť. Pre ilustráciu, cena sa pohybuje na úrovni 415-430 korún za hektár. Keď máme spracovať 183-tisíc hektárov lesnej pôdy, potrebujeme 135 miliónov korún. Štát zo dňa na deň prišiel s tým, že plány si majú vlastníci a užívatelia financovať z vlastných zdrojov, ale nebola stanovená ani postupnosť krokov, ani modely. Veď tvorba plánu je živý proces. Taxátori a špecialisti musia pracovať v teréne polovicu roka v nepohodlí, sú tu potrebné letecké snímky, jednania s rôznymi inštitúciami. Pýtam sa, kto to bude robiť? Ide o odborníkov, ktorých po čase nikto nezvesí z klinca z úradu práce a postaví ich tam, kde skončili."
Ukazuje sa, že rozhodnutie kompetentných má slabiny z viacerých hľadísk. Chýba tu prechodné obdobie a legislatívna príprava, pre ktoré hrozia straty štátnych zdrojov na jednej strane a k degradácii systému, ktorý na Slovensku úspešne funguje už 120 rokov. Jeho prerušenie bude znamenať chaos. "Nedá sa zavrieť kohútik a poslať ľudí domov. Nie sú totiž ani vytvorené podmienky na to, aby odborníci s platným osvedčením, a nie je ich veľa, mohli túto prácu robiť na vlastné triko. Chýba legislatíva a ekonomické záruky, ako aj ekologicky zdôvodniteľná alternatíva. Zdôrazňujem, že je to dlhodobý proces," uviedol Margita.
Bez odozvy ostal tiež otvorený list zamestnancov Lesoprojektu predsedovi vlády SR a predsedovi NR SR. "Nastal čas, kedy je slovenské lesníctvo vďaka nezáujmu politikov a záujmu rôznych skupín na rázcestí," uvádza sa na podklade odbornej argumentácie vo výzve ku kompetentným, aby pristúpili k riešeniu problémov slovenského lesníctva reálnymi krokmi. Bez zásadnejšej odozvy ostal aj list adresovaný premiérovi Mikulášovi Dzurindovi od spišskonovoveského kolegu Viliama Flachbarta.
Urbárske spoločnosti sa tiež cítia zaskočené. Veď vypracovanie LHP v priemere stojí okolo pol milióna korún. Všetky si však rozpočty schvaľovali vlani a zrazu, uprostred roku, zistia nové nároky na výdavky. Nehovoriac o menších vlastníkoch, ktorí o tom nemôžu ani uvažovať. Zaujímalo nás preto, ako reagovali. "Oslovili sme vlastníkov a urbariáty na východe. Súhlasili dvaja, ostatní to kategoricky odmietajú," povedal nám o svojej skúsenosti Margita. Reagoval aj predseda Spoločnosti neštátnych vlastníkov lesov (Prešov, Sabinov, Humenné, Medzilaborce, Snina a Bardejov) Štefan Planý: "Väčšina spoločností nemá prostriedky na plány. Menšie hospodária so stratou, lebo dotácie boli posledné roky od štátu aj EÚ minimálne. Pre tento rok skoro nijaké. Veď 50 miliónov na pestovnú činnosť pre všetky spoločnosti je smiešna suma. To stačí tak pre dvoch väčších hospodárov. Keď sa nebudú robiť plány nastane chaos a ja si to nechcem ani predstaviť. Pritom plány boli jednou z našich priorít v lesnom hospodárstve. Bol tu poriadok. Neviem, kto chce tú živelnosť a chaos." Pripomenul, že Slovenská únia vlastníkov neštátnych lesov na tieto problémy upozorňovala a diskutovala s ministrom pôdohospodárstva, ale ich argumenty neboli akceptované.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
