Scénografiou, maľbou, grafikou, architektúrou a dízajnom sa tu predstavili synovia Martina Brezinu nestora slovenskej scénografie a ich deti. Prvú generáciu predstavuje spomenutý M. Brezina (1909-1997), ktorý pôsobil v Divadle Jonáša Záborského. Tento rok by sa bol dožil 95 rokov. Druhú generáciu tvoria synovia, architekt Ľubomír (1940) a výtvarník Slavomír (1944), ktorí tiež vyrastali a pôsobili v Prešove. Treťou generáciou sú Ľubomírov syn - architekt a dizajnér Ľubo (1971), ktorého so sebou priviedol z Kanady, kde žijú. Najmladšou je Slavomírova dcéra grafička Slávka (1975).

S. Brezina, iniciátor výstavy sa venuje maľbe a kresbe, ale robí aj monumentálnu tvorbu, gobelíny, mozaiky, vytráže: "Výstava takého druhu je jedinou na Slovensku a som rád, že sa podarilo spojiť všetky generácie, a prišli aj brat so synovcom z Kanady."

K umeleckej dráhe ho inšpiroval otec. "Bol veľký milovník umenia, a mal fantastickú zbierku kníh. Od malička som v týchto knihách listoval, videl som v nich otcovu prácu. Dcéra to videla zasa u mňa. Dúfam, že ešte budú ďalšie generácie, a že aspoň jeden z nich bude svetový výtvarník," povedal.

Slavomír, ktorý žije umením 24 hodín denne sa považuje "len" za európskeho umelca. Inšpiráciu hľadá na každom kroku. "Treba mať otvorené oči a všímať si maličkosti, pretože z nich sú potom veľké veci. Rád cestujem a tie cesty ma inšpirujú k tvorbe," pripomenul.

Jeho dcéra Slávka vyštudovala grafiku, ale v poslednej dobe sa venuje maľbe. "Hlavne robím to, na čo mám chuť, ", vravela. Vplyv otca nepopiera: "Neviem či by to bolo iné, keby som sa narodila v inej rodine. Aj keď hodnotí moju prácu, nikdy mi nediktoval, čo mám robiť, a nevtesnával ma do svojho obrazu." Prezradila, že výtvarné umenie je pre ňu jedinou možnosťou vyjadrovania: "Hudobné nadanie nemám, spievať neviem, písať tiež veľmi nie. U mňa je umenie forma hľadania. Nič nepovažujem za definitívne."

Ľubo Brezina ml. žije v Toronte od jedenástich rokov. Naposledy bol na Slovensku pred piatimi rokmi. Je to pre mňa dobré, môžem viac rozprávať po slovensky, ale myslím po anglicky. V Toronte momentálne vystavuje v jednej renomovanej galérii, ale viac si cení výstavu s rodinou v Prešove. Vyštudoval architektúru a venuje sa aj dizajnu. Vo výbere školy ho ovplyvnil otec. "Chodievali sme po Európe obdivovať architektúru. Zaujalo ma to." Na otázku či sa mu páči viac Európska alebo americká architektúra povedal: "Viac sa mi páčia staršie a menšie mestá, americká architektúra je tiež dobrá, ale pre mňa veľká." Má vlastnú dielňu, kde navrhuje a zároveň aj ručne vyrába nábytok. Jeho nábytok vlastnia v Toronte solventnejší klienti.

Ľubomír Brezina je architekt a okrem nej sa venuje knižnej grafike, píše do novín väčšinou o slovenskej kultúre. "Slovákov je všade veľa. V Kanade sme spokojní, ale nikdy sa to nedá porovnať s rodnou krajinou," zdôrazňuje. Na margo spoločnej výstavy povedal: "Keď mi Slavo telefonoval, že vymyslel túto výstavu, prekvapilo ma to, no zároveň sa mi myšlienka rýchlo zapáčila." Umeleckú tradíciu v Brezinovskej rodine nevníma ako živelnú. "Vyvíjala sa istým neorganizovaným poriadkom. Keď si pozriete naše veci, uvidíte, že každý ide svojou cestou. Nekopírujeme jeden druhého," dodal.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš