rokov, ale až o dve desaťročia neskôr sa začala svojmu koníčku venovať naozaj naplno.
"Maľovanie ma znova "chytilo" asi pred šiestimi rokmi. Žila som vtedy vo Veľkej Británii. Urobila som si tam pár kurzov a začala som sa venovať grafickému dizajnu. Pracovala som na rôznych veciach. Napríklad aj na ilustráciách pre lekárske knihy. Popri tom som pracovala ako tlmočníčka, kde som si dobre zarobila. Zistila som, že mám už dosť peňazí na to, aby som mohla zrealizovať svoje sny. Pôvodne som chcela študovať doma, na Slovensku, ale nechcelo sa mi štyri, päť rokov čakať, kým ma prijmú na vysokú školu, preto som dala prednosť Austrálii a tamojšej National Art School v Sydney. Mimochodom budova školy patrí k najstarším stavbám v meste a kedysi v nej bolo väzenie. A prečo Austrália? Nikdy predtým som tam nebola a vždy som túto krajinu túžila poznať," začala svoje rozprávanie výtvarníčka.
Začiatky neboli jednoduché. Poplatok za rok štúdia predstavuje pre zahraničných študentov desaťtisíc austrálskych dolárov. Domáci študujú za desatinu. Na školu sa nedostane hocikoho. Popradčanka však mala so sebou portfólio svojich prác, ktoré zaujali. Prvý rok Renáte stačili na zaplatenie školného úspory z Veľkej Británie, v druhom ročníku trojročného štúdia prišla kríza. "Tvrdo som popri škole pracovala, za smiešne peniaze. Ráno o pol ôsmej som odchádzala do školy, po jej skončení do práce, z ktorej som sa domov vracala po polnoci. Vystriedala som niekoľko zamestnaní. Bola som kondičný tréner, starala som sa o deti, pracovala som v kníhkupectve a kaviarni. Boli to samé "intelektuálne menej náročné" práce, aby som sa dokázala naplno venovať škole," zasmiala sa Popradčanka. Tretí rok už bol lepší. Podarilo sa jej predať niekoľko obrazov. Utŕžené peniaze "vrazila" do posledného roku štúdia.
Hoci v tvorbe preferuje absolútnu voľnosť a vsádza na prvotný impulz, spontánnosť a inšpiráciu, študovať začala tradičné tlačiarenské techniky, ako sú litografia, linorezy, alebo lept, pri ktorých veľa priestoru "byť spontánnym" nie je. "Najradšej robím lepty priamo kyselinou dusičnou na plátno. Je okolo toho veľa oblakov a smradu. Musíte mať na sebe masku a rukavice. Je to úžasný adrenalín."
Výtvarní umelci to ani na druhej strane zemegule nemajú ľahké. Ponuka, podobne ako u nás, prevyšuje dopyt. Podstatné však je, že viac ľudí je tak finančne zabezpečených, že sa o umenie zaujíma a kupuje ho a tým podporuje umelcov. Trhový mechanizmus funguje dokonale aj v Sydney. "Umelci majú kde vystavovať. Sú tu viaceré galérie. Keď máte vernisáž, prídu sa na vás pozrieť aj všetci vaši kolegovia. To sa mi páči. Svoje práce ponúkate po galériách. Väčšina z nich práce zoberie do "komisného" predaja. Mne sa dosť veľa obrazov podarilo predať, niekoľko dokonca za celkom pekné peniaze. Samozrejme do "vychytených galérii" sa dostanete iba veľmi ťažko, ale môžete si napríklad na mesiac, alebo aj dlhšie za poplatok prenajať priestory nejakej známejšej výstavnej siene a môžete ponúkať svoje diela tam," hovorí Renáta, ktorá žije v domčeku neďaleko pláže.
Napriek tomu, že si už v umeleckých kruhoch v Sydney vybudovala dobré meno, maľovaním sa živiť nechce. "Chcem si nájsť takú prácu, popri ktorej budem mať čas aj na moje hobby. Nechcem totiž v umení, ktoré robím, robiť zbytočné kompromisy," uzavrela debatu umelkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
