prinášajú nám teraz podobizne minulosti. Výsledky práce našich predkov sú zachytené v mnohých dokumentoch označených dávnymi letopočtami. Aj vďaka týmto písomnostiam si teraz vieme aspoň približne predstaviť, ako sa kedysi žilo.
Mesto Podolínec je dôkazom, že história dokáže prežiť aj v modernej dobe. Historické budovy v protiklade s prvkami modernej architektúry dokazujú, že aj medzi diametrálne odlišnými vecami môže vzniknúť symbióza. Navyše, mesto je mimoriadne bohaté na významné udalosti z dávnych čias, a tak je hotovým rajom pre historikov.
Podolínske dejiny okúzlili i Ľudovíta Kaletu. Aj keď vyštudoval právo, história bola vždy jeho veľkým koníčkom. Oddýchol si pri nej od pokrútených paragrafov a navyše kúsok po kúsku objavoval fragmenty minulosti. "História pre mňa veľa znamená. Podolínec je mesto, ktoré malo v minulosti veľký význam. Prirástlo mi k srdcu aj tým, že sa s ním spája aj naša rodinná história. Už v detstve som obdivoval otcovu zanietenosť dejinami. Bol stolár, ale k histórii mal vrelý vzťah. Bola preňho pevným bodom, o ktorý sa mohol oprieť. Aj ja som si tento moment zobral k srdcu. Súčasnosť je totiž niekedy taká klamlivá, že človeka teší, ak sa má svoj pevný bod. Mojim pilierom je história."
V prípade Ľ. Kaletu nezostalo len pri slovách a študovaní. Aktívny záujem o poznávanie minulosti prejavil aj skutkami. Spočiatku sa ako redaktor Podolínskeho života delil s čitateľmi o získané poznatky v historickej rubrike. Noviny časom z viacerých príčin zanikli, ale jeho vášeň pretrvala po celé roky. Spolu s niekoľkými ďalšími nadšencami nazaháľali a zozbierali hodnotné historické materiály.
"Získali sme originálne artikuly cechov stolárov, murárov, kamenárov či klobučníkov z čias Františka I. a Márie Terézie, pečate, nákresy aj takzvané "vanderbuchy", knihy ktoré oprávňovali tovarišov chodiť po svete, kde mali zároveň povinnosť doplňovať si svoje vzdelanie a zlepšovať schopnosti a zručnosť," vysvetlil odborník na podolínsku minulosť.
Väčšina dokumentov pochádza od tamojších obyvateľov. "Oslovili sme domácich ľudí, lebo veľa vecí zostalo medzi bývalými cechovými majstrami. Bolo ich treba nájsť. Nám sa to aj vďaka ochote ľudí podarilo," vyzdvihol Ľ. Kaleta ústretový prístup Podolínčanov, ktorí azda z úcty k svojim predkom opatrovali staré zažltnuté spisy.
Budúcnosť historických dokumentov, ktoré už prežili takmer dve storočia, sa pomaly začína javiť v ružovejších farbách. Už nebudú zapadať prachom zabudnutia uložené kdesi v tmavých kútoch starých domov. Aj vďaka Ľudovítovi Kaletovi ich čaká o čosi dôstojnejšia budúcnosť. "Časť dokumentov je uložená v archíve našej farnosti. Teraz uvažujeme vytvoriť v spolupráci s Ľubovnianskym múzeom expozíciu týchto predmetov, aby boli prístupné aj verejnosti. Aby sme všetkým záujemcom mohli ukázať aspoň kúsok z našej bohatej histórie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
