umeleckých artefaktov jedného z predstaviteľov Spišskej pedagogickej osmy, riaditeľ Základnej umeleckej školy v Spišskom Podhardí. Mgr. Petra Krupu. Stretli sme sa v jedno upršané ráno v priestoroch Spišského múzea v Levoči a celkom prirodzene vstúpili do sveta teplého dreva, umelcových fotografií maľovaných objektívom a do záhrady Arboréta v poľskej dedinke Bolstrazice.
"Na tejto výstave neprezentujem celú svoju tvorbu. Prevažná väčšina doterajších grafík sa v súčasnosti nachádza v Slovenskom inštitúte vo Varšave. Sú to najmä miniatúry. Tým som sa venoval už v minulosti, v čase, kedy kontakt zo zahraničím bol obmedzený alebo nemožný. Spomínam si, ako som v obálkach do zahraničia posielal svoje miniatúry. Takto akosi som po svete prezentoval svoje dielo. Bolo to obdobie, keď som sa intenzívnejšie venoval maľbe, najmä olejovej. Mestská architektúra a krajiny boli leitmotívom mojich prác," približuje svoje začiatky P. Krupa.
Ten sa prvýkrát spišskej verejnosti predstavil v roku 1976 na výstave v Levoči. O dva roky neskôr sa predstavil znova. Ako priznáva prišiel zlom a začal sa venovať akvarelu. "V tom čase ma navštívil majiteľ jednej ženevskej súkromnej galérie, anglický lord a ten mi povedal, že som akvarelista. Ja som si to však nikdy nemyslel. No povzbudilo ma to a začal som sa akvarelu venovať programovo. O dva roky neskôr som v Levoči opätovne vystavoval. Mal som tu množstvo akvarelov a iba štyri oleje."
Podľa jeho slov mu tieto maľby veľmi rýchlo rástli pod rukami. Neskôr však začal pociťovať akúsi väčšiu zodpovednosť za svoju prácu, a tak maľba pokračuje v ráme ale aj v reliéfe až prešiel ku grafike. "Ktosi raz povedal, že maľovanie je ľahké pokiaľ maľovať nevieme, len čo sa to naučíme, je to práve naopak. S vekom prichádza zodpovednosť a človek si uvedomí, že už nemá veľa času na prípadnú nápravu renomé. A tak celkom prirodzene prišla grafika a s ňou snaha prezentovať sa aj v zahraničí. Grafika, najmä tá miniatúrna, ma očarila. Nasledovali výstavy v Kanade, Amerike, Japonsku, Nemecku, Španielsku a minuloročná výstava vo Francúzsku."
Časť jeho diel však natrvalo zakotvilo v Poľsku. "Výtvarník Narcis Piorecki riaditeľ Arboréta v Bolestraziciach chcel záhradu zámočka nejako oživiť - "rzesbami z wikliny" - alebo plastikami z prútia. Fotografie z tohto plenéru sú aj súčasťou mojej výstavy. Je tam môj prútený takmer trojmetrový kvet s názvom Kvet pre Narcisa. O dva roky neskôr som v záhrade osadil ďalšiu šesťmetrovú prútenú plastiku a tiež v Rudniku nad Sanem," približuje svoju stálu expozíciu v Poľsku.
Aj vyše tridsiatka výtvarných fotografií, ako ich sám umelec nazval Maľované objektívom sa teraz nachádza v Poľku, vo Varšave. "Existuje jedno zaujímavé latinské úslovie, ktoré v preklade znamená asi toto: ani jeden deň bez čiarky. Nie vždy sa ho držím, ale snažím sa. Ak nič iné aspoň večer pokladám na papier miniatúrne kresbičky. Práve vtedy však vznikajú návrhy a nápady na ďalšie realizácie," vyznáva pán Peter.
Cesta od malieb cez grafiku ho zaviedla k drevu a prútiu. Pri jednom z takýchto návrhov sa zrodila aj myšlienka cestovného oltárika Trojjedinému Bohu. "Ide o tri prúdy, ktoré z vrchu pôsobením energie Trojjediného Boha pôsobia aj na zem. Potom zasa spätne sa to vracia kdesi do nebies, či už v negatívnom alebo pozitívnom našom pôsobení. Či si zaslúžime viac alebo menej toho nebeského dobra, záleží len na nás, ako to pôsobenie tu na zemi spracujeme. Niekedy si človek položí otázku, či si zaslúžil to, čo ho postihlo, ale nikdy si neodpovie čo on preto urobil."
A ešte čosi na záver - krása prúteného anjela s kamenným korpusom. "Keď som pred nedávnom inštaloval tohto anjela začal som pozorovať svoju grafiku. Ani som si to neuvedomil, ale to prútie, to sú vlastne uzly, prepletanie. Všetci máme vo svojom živote svoje osobné uzly a problémy ako ich vyriešiť, či rozpliesť, preťať alebo ešte viac zauzliť. Cez tie pleteniny, Poliaci tomu pekne povedia ´spľoty´, som si uvedomil, že aj tá grafika je vlastne prepletanie čiar a hlavne svetla. Ak prepletám prútenú plastiku počítam s tým, čo všetko s ňou urobí svetlo. U grafiky a maľby však to svetlo tam momentálne dávame," dodáva na záver P. Krupa.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
