tohtoročnom rozpočte je málo zdrojov. A nejde o tisícky, ale milióny korún. Odborári organizovaní v Odborovom zväze Pracovníkov školstva a vedy dokonca súčasný stav prirovnali ku chaosu.
Predsedníctvo OZ Kovo pre východ Slovenska v týchto dňoch urobilo prieskum v učňovskom školstve v ich pôsobnosti a na jeho základe rokovali s vedúcimi odborov školstva na samosprávnych krajoch. Ako nás informoval člen predsedníctva OZ Kovo Jozef Balica (na snímke), spolu s vedúcim odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Karolom Lackom konštatovali, že možnou príčinou nízkych normatívov je aj 20-percentná regulácia v rozpočtoch.
Za dôležitejšie však považujú neobjektívne zaradenie škôl do teplotných pásiem, technický stav objektov, ale aj posúdenie náročnosti výdavkov na praktickú výuku. Ako uviedol Balica, náklady na praktické vyučovanie by mali byť diferencované podľa potrieb. "Napríklad strojári potrebujú viac prostriedkov na zabezpečenie praxe, ako služby. Nemalo by ísť o jednotný príspevok. Podobne je rozdiel v nákladoch na médiá pre objekt po rekonštrukcii, ktorá má termoreguláciu, zateplenie, plastové okná a podobne, ako pre budovu, ktorej hrozí havária. Máme dojem, že pravidlá sa určovali od zeleného stola bez znalosti podmienok v regiónoch," povedal Balica. Dodal, že ocenil ústretovosť odborov školstva a financií na oboch samosprávnych krajoch, s ktorými sa dohodli na ďalšej spolupráci pri koordinácii krokov. Tie by mali viesť k tomu, aby sa disproporcie odstránili. V prípade, že nebude úspešné, kováci chcú v spolupráci so samosprávami rokovať o ďalších postupných krokoch.
Koncom apríla by sa malo na úrovni rezortného ministerstva uskutočniť dohadovacie konanie, od ktorého sa očakáva objektivizovanie spomínaných problémov. "Podľa doterajšej ekonomickej analýzy je rozdiel v normatívoch na jednotlivých školách aj 7-8 tisíc korún na žiaka. Podľa nášho názoru aj regulovanie, alebo viazanie rozpočtu v podobe spomínaných 20 percent zdrojov môže tiež ohroziť prevádzku učilíšť," poznamenal.
Faktom je, že disproporcie v rozpočtoch sú v niektorých prípadoch až neuveriteľné. Napríklad SOU služieb v Poprade zvýšilo počet žiakov oproti roku 2003, ale priemer na žiaka sa mu znížil o 8 151 korún. Pre porovnanie, rovnaké učilište v Bardejove má deficit na žiaka 7 778 korún, ale v Medzilaborciach rozdiel tvorí takmer 11-tisíc korún. Zaujímavé je, že pri nulovom náraste žiakov má SOU služieb v Rožňave deficit len 694 korún. Ešte zarážajúcejšia je informácia zo SOU v Detve, kde pri náraste 6 študentov oproti predpokladu je deficit 40 026 korún. V každom z týchto učilíšť jednoducho chýbajú peniaze, aj keď majú viac žiakov ako vlani.
Mnohí si kladú otázku prečo. Odpoveď nie je taká zložitá. Rezortné ministerstvo totiž neuvažovalo o školskom roku, ale rozpočte podľa normatívov na rok 2004. V ňom sa už neodrazili staré dlhy za energie, za ktoré je zodpovedný štát, hoci minister školstva dal neraz verejný prísľub na ich vyrovnanie. To sa malo uskutočniť v januári, potom vo februári, ale pravda je taká, že sa plošne neurobilo doteraz. Školy a ich zriaďovatelia v snahe zabrániť odpájaniu škôl od energií dlhy v rámci možností uhradili. Tieto chýbajúce financie im spôsobili deficit. Preto hrozí, že čoskoro nebude ani na platy zamestnancov, ani na prevádzku škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
