zdravie im môžu závidieť viacerí, i tí neskôr narodení. Ich tajomstvo tkvie v láske ku športu a k pohybu vôbec. Zo širokej palety možností si vybrali bežecké lyžovanie. A veru to bol šťastný výber. Hrou osudu, či zhodou náhod, ale najmä vďaka pevnej vôli prekonali samých seba a pokorili viaceré z prestížnych svetových bežeckých tratí.
"Odmalička som sa venoval športu. Zo začiatku to bolo zjazdové lyžovanie, neskôr vrcholový volejbal a teraz mi učarovali bežky. Vek pribúdal a aby som si tie bežky užil čo najviac, siahol som aj po odbornej literatúre. Nielen preto, aby som vedel dobre utekať, ale najmä preto, aby som utekal čo najdlhšie a najlepšie," ujal sa slova Peter Venerovský.
Aj jeho partnerka na lyžiach sa odrážala od svojej záľuby v pohybe. "Pohyb ma bavil a baví ma stále. Jednoducho musím ísť do prírody a behať. Začala som so suchým maratónom, potom prišli lyže. Teraz už neviem bez toho žiť, tak ako fajčiar bez cigarety. Som narkoman na beh," vyznáva sa Kvetka Straková.
Obaja sa s bežeckým lyžovaním zžili natoľko, že mu podriadili celý svoj život. Cieľom ich športového smerovania sa stal prestížny svetový seriál bežeckého lyžovania - Worldloppet. Zahŕňa štrnásť svetových maratónov, ktoré sa okrem desiatich európskych krajín konajú aj v Austrálii, Japonsku, USA a Kanade. Na získanie medaily musí záujemca zvládnuť aspoň desať tratí, z toho minimálne jednu mimo Európy.
Dušou celého seriálu je švédsky Vasov beh. Maratón na snehu dlhý deväťdesiat kilometrov sa stal základom a vzorom Worldloppetu. Vďaka dávke šťastia bol práve Vasov beh pre Petra Venerovského prvým ohnivkom reťaze svetových bežeckých pretekov. "Vasov beh je najväčší a najstarší z bežeckých maratónov a je úzko spätý s históriou Švédska. Nechcem povedať, že je najťažší, ale určite má veľa superlatívov. Rozhýbal celý svet do diaľkového behania," s nadšením vysvetlil P. Venerovský.
Po absolvovaní švédskeho behu sa začala lyžiarska aktivita uberať konkrétnym smerom. Budúcnosť však stále nebola istá. "Až vo Švédsku som sa dozvedel, že existuje Worldloppet, ale zo začiatku sme kvôli peniazom vôbec neuvažovali, že k niečomu takému dospejeme. Začiatok síce bol, ale ako penzisti sme vôbec neverili, že sa nám to nejako podarí dokončiť. Napriek tomu sme každý rok mali v programe jeden, výnimočne dva maratóny za hranicami. Vždy nám to zhltlo celú penziu, čo sme za rok nazbierali. Postupne sme začali vyvíjať rôzne aktivity, aby sme si zarobili a mohli vôbec niekam vycestovať. Absolvované behy pribúdali, a tak sme sa rozhodli, že to dotiahneme do konca," dodal P. Venerovský, ktorý sa po dvanástich rokoch konečne stal držiteľom zaslúženej medaily. Sám však tvrdí, že nešlo len o ňu. "Je to ocenenie lyžiarskej aktivity, ale aj keby nebolo, tam ide o niečo úplne iné. Keď chcete ísť na maratón, musíte sa zoznámiť s krajinou, s okolím. Po návrate neviete, či máte väčšiu radosť z toho, že ste spoznali nových ľudí, videli krajinu alebo z toho, že ste zvládli maratón."
Desiatku "povinných" behov uzavrel vitálny penzista kanadským maratónom. "Po dvojročnej finančnej príprave sme sa tohto roku konečne odhodlali ísť za more a zvolili sme si Kanadu. Je tam veľmi stabilná zima, vždy dostatok snehu a navyše rajské prostredie."
Krásu zasnežených kanadských plání si túto sezónu vychutnávala aj Kvetka Straková. S päťdesiatkilometrovou traťou sa vysporiadala veľmi dobre. Zvládla ju za štyri a pol hodiny a vo svojej kategórii skončila druhá. "Keď sme štartovali, bolo mínus 27 stupňov. Mala som trošku strach, ešte nikdy predtým som nešla takú trať za takých ťažkých podmienok. Peter musel ísť so mnou, lebo sama som sa bála. Nakoniec sme to zvládli. Robili sme, čo sme mohli a boli sme spokojní," zhodnotila svoj zážitok skúsená lyžiarka, ktorá by sa už o rok mohla stať šťastnou majiteľkou hrdého titulu. Keď vezmeme do úvahy, že na jednom maratóne štartuje aj pätnásťtisíc pretekárov a Kvetka Straková už osem rokov drží tempo aj s mužmi, je to úctyhodný výkon. "Chýbajú mi ešte dva behy. Chcela by som absolvovať Vasov beh a maratón v Estónsku. Keď to skončím, budem prvá žena na Slovensku. Dúfam, že ma nepredbehne nejaká reprezentantka," dodala s úsmevom.
Vášeň, s akou obaja Kežmarčania pristupujú k bežeckému lyžovaniu, neutícha ani v období, keď po snehu nie je ani chýru ani slychu. "Pohyb a spätosť s prírodou nie je len otázkou zimy. Je to celoročná aktivita. Človek musí mať silu a bystrú hlavu, ináč to neprejde. Vďaka športu sa všetko zmenilo. Choroby nás obchádzajú a cítime sa fit," svorne tvrdia obaja.
Vôbec najväčším víťazstvom nie je obsadenie popredných priečok, ale prekonanie samých seba. "Radi beháme a niťou, ktorá nás usmerňovala, bol Worldloppet. Doviedol nás vždy do nových krajín, na nové behy, kde sa v pretekoch v otvorenom súboji stretávame s olympijskými víťazmi i majstrami sveta. Keď skončíme Worldloppet, pôjdeme ďalej, určite nebudeme sedieť so založenými rukami," uzavrel P. Venerovský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
