skupiny štyroch stoviek ľudí, ktorých životy v rokoch 1948 1989 násilne vyhasli pri prechode československých hraníc. Aj jeho zlákala vôňa slobody. Nikdy však neskúsil, ako naozaj chutí. Zahynul pri pokuse o útek z rodnej krajiny. Nemal vtedy ešte ani 23 rokov.
"Je to už dávno a veľmi nerada sa vraciam k tým spomienkam. Ondrej bol krátko pred tým osudovým rozhodnutím účastníkom dopravnej nehody. Možno sa bál dôsledkov, ťažko povedať, čo mu bežalo hlavou. Spolu s ďalšími dvomi kamarátmi odišiel, my sme však vôbec netušili kam a už vôbec nie, že to má byť navždy. Mesiac sme o ňom vôbec nič nevedeli, striedali sa u nás eštébáci, vypytovali sa naňho, skúmali, trápili nás otázkami... Až potom sme sa dozvedeli, že už nežije," opisuje kruté okamihy Ondrejova matka (na snímke). Ešte aj dvadsaťštyri rokov po tejto tragédii ju bolí každá spomienka. "Raz sa ma pýtal, či máme nejaké kontakty s tetou v Nemecku. Povedala som mu, že nie, vôbec som netušila, aké má úmysly. Keby aspoň niečo naznačil...," dodáva Anna Brejková.
Ondrej Brejka a jeho dvaja priatelia spod Tatier sa chceli dostať na vytúžený "Západ" cez Rakúsko. Hranicu chceli prekročiť pri Moravskom Jáne. Pri úteku cez rieku Moravu však na nich hraničiari spustili streľbu. Jedného zasiahol ostreľovač. Ondreja údajne zasiahla prívalová vlna z motorového člna, ktorý k nim mieril. Pravdepodobne sa utopil. Tretieho z vody vytiahol na rakúsku stranu a doslova zachránil Ondrejov pes. Dnes zachránený muž žije v Austrálii.
"Ondrej bol pochovaný v rakúskom Stielfride, tam ho vraj doniesla rieka. My sme mu roky ani len na hrob nemohli ísť, darmo sme si dávali žiadosť o devízový prísľub, nikdy nám to neprešlo. Keď druhý syn šiel Ondrejovi na hrob zaviezť pomník, mal na hraniciach neskutočné problémy. Zmenilo sa to až po roku 1989. Hrob nám opatrovala jedna pani, bola som tak spokojnejšia," hovorí Anna Brejková.
Rodina po roku 1989 všetku energiu sústredila na to, aby mohli telesné pozostatky syna previezť na Slovensko. Podarilo sa to až uplynulý týždeň vďaka aktivitám Svetového združenia bývalých československých politických väzňov. "Telá oboch chlapcov sme dali exhumovať a momentálne sú v krematóriu v Banskej Bystrici. Pochovaní budú v Kežmarku, tam osadíme aj pamätník obetiam neslobody. Paradoxné však je, že tí, ktorí sú zodpovední za smrť stoviek nevinných ľudí, ďalej chodia beztrestne a bez akéhokoľvek čo i len morálneho odsúdenia po svete," uviedol František Bednár zo Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.
Aktivitu združenia oceňuje aj matka Ondreja Brejku. Jeho otec, ktorý sa roky snažil priviezť synove pozostatky na Slovensko, sa už týchto výsledkov nedožil. "Som vďačná ľuďom, ktorí sa snažia naprávať krivdy minulosti. Pričinili o to, že bola v Rakúsku exhumácia a telá budú doma, v Kežmarku. Budem spokojnejšia a budem môcť zájsť na cintorín vždy, keď mi to srdce dovolí," uzavrela Anna Brejková. Pietne miesto na kežmarskom cintoríne má byť dokončené do dvoch mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
