chuťové poháriky, ale svoje "obete" lákajú aj podmanivou vôňou. Vďaka ľudskej fantázii pretvorenej do sladučkej dobroty sa stávajú i nebezpečne rafinovaným pokušením a pastvou pre oči.
Aj obyvatelia Kamienky s pôžitkom vdychujú vône šíriace sa v okolí cukrárenskej dielne Anny Drobňákovej, ktorá si spolu so sestrou vybrala takýto spôsob zamestnania.
Pečenie patrilo vždy k obľúbeným činnostiam pani Anny. Už ako mladá slečna sa ponevierala po kuchyni a priúčala sa pekárskemu umeniu. "Stále som rada piekla. Mala som dobrú susedku, ona mi radila. Niečo som sa naučila od mamy a neskôr som si už aj sama zháňala recepty. Piekla som i na svadby alebo krstiny a na sviatky som zásobovala celú rodinu," spomína odvážna podnikateľka na svoje začiatky.
Otvorením cukrárenskej dielne si A. Drobňáková spravila z koníčka zdroj obživy. Avšak každá minca má dve strany... Negatívnu stránku často tvrdého podnikateľského chlebíčka pocítili najmä členovia rodiny. Presne v duchu hesla "obuvníkove deti chodia bosé". "Zo začiatku som nemala doma nič. Mixér, plechy, všetko bolo vo výrobni. Zažili sme aj sviatky bez domácich koláčov, pretože na pečenie doma nebol čas. Teraz je to už lepšie. Pomáha mi aj dcéra, ale aj tak pečieme len jednoduché koláče," s úsmevom opisuje dnes už skúsená cukrárka počiatočné peripetie.
Prácu v cukrárenskej dielni môžu šikovným cukrárkam závidieť mnohí maškrtníci. Chutné prísady, lahodné krémy, voňavé cestá, všetko môžu denno-denne ochutnávať. "Nalížeme sa toho skutočne dosť. Keď pečieme, neodoláme a ochutnáme z každého," priznáva A. Drobňáková. Našťastie, sladké dobroty má v obľube. "Mám veľmi rada sladké. Uprednostňujem najmä mäkké, plnené koláče, veterníky, krémeše," upresnila cukrárka.
Práca na sladkých maškrtách si vyžaduje nielen zručnosť a precíznosť, ale i patričnú dávku trpezlivosti. Najmä torty pripravované a zdobené na špeciálne príležitosti sú poriadnymi hltačmi času. Tie najjednoduchšie zaberú minimálne hodinu. "Záleží od toho, na akú príležitosť je torta určená a aká je veľká. Svadobné torty sú náročnejšie a aj ich zdobenie trvá dlhšie. Zdobila som už aj špeciálne stojany na americký spôsob. Veľa ľudí z Kamienky je v Amerike a odtiaľ si donesú katalógy, fotky aj stojany, ktoré sa musia zdobiť priamo na stole."
Inšpiráciou na zaujímavé motívy bývajú najmä rôzne výstavy, na ktoré sa zatiaľ chodia len pozerať. Časom a praxou sa zdokonaľuje aj práca cukrárok. Dnes už môžu s úsmevom spomínať na časy, keď si niektoré koláče (nevedno prečo) robili svoje. "Stalo sa, že občas sme museli povyhadzovať nepodarky. Teraz už okoloidúci len chvália vôňu, ktorá od nás vychádza. Ale veruže v minulosti sa aj dymilo. Keďže v jednej miestnosti sa pripravuje cesto a v druhej sa pečie, v tom zmätku sa niekedy na niečo zabudlo. Našťastie, nič strašné sa zatiaľ nestalo," poklopkala majiteľka dielne po stole.
S blížiacimi sa jarnými sviatkami postupne pribúdajú u pani Drobňákovej piškótové barančeky. Všade, kam sa pozriete, sa to belie cukrovými zvieratkami symbolizujúcimi Veľkú noc. Zdobenie - to je jej parketa a kvôli nedostatku miesta v dielni premieňa jednoduché formy na lákavé dobroty aj doma, v Starej Ľubovni. Každé sviatky sa teda pre ňu začínajú prácou a o čosi skôr ako pre ostatných. Podobný scenár sa pravidelne opakuje niekoľkokrát v roku. Jediné, čo sa mení, je sortiment.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
