pri oltári žiadna žena. Ornát stále, aj keď je 21. storočie a emancipácia siaha do každej oblasti, nosia iba muži. Naopak v evanjelickej cirkvi na teologických fakultách nadobúdajú vedomosti ako budúce farárky aj mladé ženy. Jedna z nich, 29ročná Mgr. Ilona Bázliková z Gelnice, nám dovolila nazrieť do svojho súkromia.
Rodina I. Bázlikovej je atypická aj tým, že obaja manželia si zvolili ako svoje povolanie službu Bohu. Manžel pani Bázlikovej má na starosti gelnickú farnosť, pani Ilona zase dochádza za veriacimi do Krompách. Pri našom rozhovore nás presviedčala, že napriek svojim povolaniam žijú obyčajný život a povolanie ich nijako neobmedzuje. "Sme obyčajní ľudia a tak je to správne. Mnohí ľudia si totiž povedia - veď sú to normálni ľudia - a je im potom oveľa ľahšie prijať Boha. Nejeden človek si totiž cirkev prestavuje ako niečo zviazané a až príliš konzervatívne, nie je to však správna predstava. Napríklad môj manžel je športový typ, má stále mladistvý charakter a donedávna nosil aj dlhé vlasy," popisuje pani Ilona. Dokonca, ako dodáva, ona ako farárka môže pokojne nosiť minisukne či krátke nohavice a nebráni sa ani decentnému mejkapu. "Kratšie sukne som nosila, pokiaľ som bola mladšia a štíhlejšia. Mnohé veci síce môžeme robiť, mňa však nepriťahujú, lebo ma vnútorne nenapĺňajú. Spomínam si, že ako tínedžerka som bola iba raz na diskotéke, viackrát ma tam vôbec neťahalo," hovorí pani farárka o svojom rebríčku hodnôt.
Medzi jej prioritné hodnoty patrí rodina. "To, že mám manžela a dve deti, je prirodzený proces. Nad celibátom som nikdy nerozmýšľala. S mojím manželom som sa spoznala na fakulte. Myslím si, že či už v prípade celibátu, alebo založenia rodiny, je dôležité, aby sa dotyčný rozhodol dobrovoľne. Vtedy je to aj požehnané," dodáva pani Ilona. Čo však nie je v súlade s jej presvedčením a povolaním farárky, tak to je rozvod. "Nemohla by som na službách Božích rozprávať o príkladnom rodinnom a manželskom živote, keby som sama nedokázala udržať si vlastné manželstvo. V prípade rozvodu by som už nemohla pôsobiť ako farárka," upresňuje.
Aký má názor na vysokú rozvodovosť? "Na Slovensku je síce veľa veriacich, niektorí však iba papierovo. Najdôležitejšie je mať Boha v srdci a žiť podľa Biblie. Mnohí sa sobášia v kostole iba kvôli prostrediu, nie z presvedčenia. Ten, kto neverí v Boha, nemá veľakrát snahu udržať si manželstvo, usilovať sa o to, aby vo vzťahu bola romantika. My sa napríklad s manželom spoločne modlíme, a to vo veľkej miere prispieva k upevňovaniu nášho vzťahu."
Napriek tomu, že pani Ilona je farárkou, pojem emancipácia jej nie je cudzí, skôr naopak. "Je správne, že aj ženy pracujú ako farárky. Oproti mužom si totiž ako citlivejšie bytosti skôr nájdeme cestu k deťom a starším ľuďom. Podobne o takých mamičkovských problémoch a radostiach sa skôr ženy porozprávajú s farárkami," porovnáva I. Bázliková. Vo vzťahu manžel manželka je však pani farárka skôr tradicionalistka. "Podľa Biblie je neprirodzené a ja si myslím že nedôstojné, aby bol muž pod papučou. Veď aj Boh stvoril ženu ako pomocníka pre muža. Manžel by však mal manželke prejavovať patričnú úctu a dať jej najavo, akou vzácnosťou je pre neho. V dobrom manželstve podceňovanie partnera nie je namieste," delí sa s nami pani farárka o svoj názor. Podľa jej slov to tak funguje aj v jej rodine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
