koberce a rezbárstvo. "Raz mi zavolala neter, aby som si zapol televízor. Ukazovali tam jedného človeka, ktorý vyrezáva krásne veci do parožia. Povedal som si - bol by v tom čert, keby som to aj ja nespravil. Tak som to skúsil. Prvým mojím nástrojom bola zubárska vŕtačka, ale s tou mi to akosi nešlo. Zanevrel som na to. Po čase na návšteve u synovca v Norimberku sa mi do rúk dostal katalóg s nádhernými vŕtačkami. Odvtedy mi to nedalo spávať. Hneď z prvej výplaty som si kúpil závesnú vŕtačku. Manželke sa to veľmi nepáčilo, ale ja som si postavil hlavu," spomína na svoje váhavé začiatky Podhradčan Ľubomír Brnčík.
Už niekoľko rokov sa teda venuje nádhernej záľube. Vyrezáva do kostí drobné miniatúry, väčšinou s biblickými či prírodnými námetmi. "Zaobstaral som si výbornú vŕtačku, celkom malú, šikovnú, na batérie. Urobil som jeden kus, nepáčil sa mi, tak som to vyskúšal znova a znova. Dnes mám už za sebou niekoľko diel a vidím, že sa to ľuďom páči." Nedávno dokonca jeho šikovné ruky obdivovala aj tajomníčka Írskeho veľvyslanectva na Slovensku. Tá si z návštevy Spišského Podhradia nakoniec odniesla aj dielo Ľubomíra Brnčíka. Sám priznáva, že niekoľko jeho prác sa nachádza v súkromných zbierkach nielen v Európe, ale aj za oceánom. "Množstvo vecí som iba tak daroval. Väčšinou do zahraničia. Chcem však, aby aj tu na Spiši niečo po mne zostalo. Oslovuje ma množstvo tém, ale jedna z nich ma drží od začiatku. Mojím snom je pretaviť do kosti celý Nový zákon, od narodenia Krista až po jeho nanebovstúpenie. Dve časti sú už dokončené. Momentálne mám rozpracované Pokúšanie Ježiša Krista diablom na púšti a Zmŕtvychvstanie. Je to náročná práca. Robím aj množstvo iných tém a keď mám nápad, vždy sa vraciam k tomuto cyklu. Potrvá to ešte niekoľko rokov, no verím, že sa mi to podarí. Pre tento cyklus je už aj vybraté miesto. Po dohode s Pavlom Zaťkom, prézesom Kolpingovho diela na Slovensku, cyklus zostane v priestoroch Kolpingovho domu v Spišskej Kapitule," približuje svoje sny podhradský rezbár.
Zároveň priznáva, že najviac ho oslovujú témy zo života a zvieracie témy. "Budovy robím veľmi nerád. Musím sa držať prísnej línie tohoktorého slohu. Pri mojich miniatúrach sa však nedá dodržať každý detail, každý odtieň. A tiež tu nedokážem vybiť to svoje ja. Ak človek robí zo záľuby, dáva do neživej studenej kosti kus svojej duše, svojho srdca. Miniatúrka vás musí osloviť, musí ožiť. Ulahodiť oku, ale aj duši. Iba vtedy som spokojný so svojou prácou. Tvorím iba pre potešenie, ale niekedy musím aj niečo predať. Materiál je veľmi drahý. Ak však robím veci na predaj, neuspokojuje ma to. Mám pocit akejsi mŕtvej duše."
Záľuba pána Ľubomíra nepatrí k tým najlacnejším. Veď iba nájsť ten správny kus kosti či parožia stojí nemalé úsilie a niekedy aj nemalé peniaze. Našťastie má vo svojom okolí dobrých ľudí, ktorí mu, ako sa vraví, v bartrovom obchode vymenia kosť za hotovú miniatúrku. "Je ťažké nájsť tú správnu veľkosť kosti, aby som mohol celú tú tzv. perepúť vtesnať do nej. Najprv si vyrobím postavičky a zvieratá, ktoré uložím do krabičky. Vytvoriť jednu miniatúrku však trvá aj 200 hodín. Potom sa pustím hľadať kosť. Pri tejto práci musí byť človek tak trocha znalec od všetkého stolárom, rezbárom, chemikom," rozpráva s úsmevom o zákutiach drobnej rezbárskej práce Ľ. Brnčík. Ten dnes začína kariéru lektora v práve otvorenom Remeselnom centre v Spišskom Podhradí, kde bude mať aj svoju dielňu. "Som rád, že mi Pavol Zaťko a PhDr. Margita Marková z Kolpingovho diela na Slovensku umožnili prezentovať svoju prácu aj týmto spôsobom, za čo im veľmi pekne ďakujem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
