denníku sa podarilo vypátrať štyri rómske rodiny, ktoré majú bohaté cestovateľské skúsenosti.
Závadka je obec v Gelnickom okrese, kde líšky dávajú dobrú noc. Práve z tejto osady niekoľko rodín koncom deväťdesiatich rokov žiadalo postupne o azyl v Belgicku, Holandsku, Francúzsku aj Nemecku. Najdlhšie pobudli v Belgicku, a to deväť mesiacov. Z rozhovoru s nimi vyplýva, že otvorené dvere do Európy, ktoré prinesú náš vstup do únie sú pre nich veľmi lákavé. Kvôli chudobe, ktorá je typická pre túto komunitu, by okamžite vymenili Slovensko za inú krajinu, len keby boli peniaze na cestu.
V rómskej osade v Závadke žije 130 ľudí, z toho je dvanásť mužov. Ich príbytky to sú chatrče, ktoré držia pokope silou vôle, do nejedného rómskeho príbytku v Závadke zateká cez deravú strechu. V malých miestnostiach sa ich tlačí niekoľko rodín. Rekordérom je chatrč, kde v miestnosti štyri krát štyri žije 29 ľudí zo štyroch rodín.
Vajdovi Rudolfovi Bandovi utkveli v pamäti najviac zážitky z pobytu z Belgicka, pretože práve tam žili najdlhšie. Podľa jeho slov však si však najkrajšie spomienky priviezli z Francúzska. "Mesto Paríž na nás veľmi zapôsobilo. Ľudia sa tam vedia baviť," s úsmevom spomína R. Bandy.
Cesta za lepším životom bola podľa nich veľmi ľahká. Motivovalo ich hlavne vysielanie v televízii. Štyri rodiny si zbalili svoje veci, domy prenechali dospelým deťom, kúpili si lístok na autobus, ktorý stál 2 200 korún a nič im nestálo v ceste vycestovať za vyšším ekonomickým štandardom.
"Keď vstúpime do Európskej únie, znova by sme išli, len nemáme peniaze na cestu. Po tom, ako nám znížili dávky nemáme ani na autobus do Gelnice," tvrdí jeden z Rómov.
Ako nám povedal rómsky vajda, predtým poberali dávky okolo 15-tisíc korún, dalo sa ušetriť na cestu. Dokonca usporiadali medzi sebou zbierku. Niektorým zase na cestovné lístky požičali príbuzní, ktorí žijú v Čechách. "Ľudia v Belgicku sú úplne iní, veria v Boha, ale tak naozaj, nie ako Slováci. Podľa toho sa k nám aj správali. Žili sme na úrovni, každý mal svoju izbu, kúpelňa bola samozrejmosťou. Deti chodili do školy, za deväť mesiacov sa naučili francúzsky. Stretli sme sa aj s tamojšími Rómami, sú to vzdelaní ľudia, sú medzi nimi napríklad právnici. V Belgicku sa k nám nikto nechoval zle, pretože sme Rómovia, naopak ľutovali nás. Keď sme im hovorili ako tu žijeme, takmer nad nami plakali. Čudovali sa, kde sa na Slovensku minuli tie milióny, ktoré boli poukázané z Európy práve pre Rómov," zaspomínal si na pobyt v "zasnúbenej zemi" R. Bandy.
Naši Rómovia boli v Belgicku veľmi častým objektom záujmu tamojších novinárov. Interview vraj podávali ako na bežiacom páse. Čo však bolo na Belgicku najlákavejšie, tak to boli mesačné finančné príspevky, ktoré ako žiadatelia o azyl dostávali. "Na Slovensku v prepočte dostáva jedna osoba sociálku 35 eur. V Belgicku je to však 740 eur. My sme ako rodina dostávali mesačne 64-tisíc belgických frankov," tvrdil nám Ján Horváth.
Kým deti museli navštevovať školu, dospelí ako čakatelia na povolenie k pobytu, sa nemohli nikde zamestnať. "Umývali sme dlážky, vonku sme okopávali kvety, za všetko nám však zaplatili," spomína R. Bandy. Sen o lepšom živote sa však skončil, keď od tamojších úradov dostali zamietavú odpoveď. "Chyba bola v tom, že sme žiadali o azyl z ekonomických dôvodov," hovorí rómsky vajda.
Napriek tomu, že Rómovia zo Závadky žijú "na konci sveta" v chatrčiach na spadnutie, prehľadom o súčasnej situácii v štáte by tromfli veľa aj vzdelaných ľudí. "Je demokracia, sme slobodní občania, nikto nám nezabráni vycestovať do zahraničia. Naša vláda by sa konečne mala začať snažiť, zlepšiť naše životné podmienky, veď z Bruselu sa im ušlo poriadnej kritiky," s týmito slovami sa s nami lúčil J. Horváth.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
