schvaľovaní tvrdili, že aj knižnica sa musí správať ekonomicky a na svoju prevádzku si má zarobiť. Výsledkom tohto prístupu je fakt, že od januára do knižnice nepribudla ani jedna nová kniha. A nádej, že sa to zmení, takmer neexistuje.
"Ak sme pred rokom 1989 nakupovali 4- tisíc kníh ročne, tak posledné roky smer radi, ak ich kúpime 500 600. Teraz však nie je na nákup ani koruna," trpko konštatuje vedúca Mestskej knižnice v Kežmarku Alžbeta Dudášová. Paradoxom je, že Kežmarčania sa môžu pochváliť v svojej kategórii knižníc najväčším počtom čitateľov. Zapísaných je takmer 4-tisíc členov, čo predstavuje 22 percent obyvateľov mesta. Celoslovenský priemer je 13 percent. "Sme aj najnavštevovanejšou mestskou knižnicou, ročne náš navštívi 36-tisíc ľudí, k tomu robíme ešte množstvo kultúrno-vzdelávacích aktivít, besied, výstav. To všetko zvládame v zostave piatich pracovníkov, teda na jednu knihovníčku pripadá 800 čitateľov, v porovnateľných knižniciach to je 300-400," hovorí vedúca, ktorá v kežmarskej knižnici pracuje 33 rokov. Pamätá si časy, keď mali čitateľov o tisíc viac. "Posledných desať rokov kupujeme kníh stále menej a nepravidelne a to je aj dôvod, prečo ubúda čitateľov," dodala. Ak si pred pätnástimi rokmi ľudia požičiavali predovšetkým beletriu a zábavnú literatúru, dnes je hlad po odborných a náučných knihách. Tie patria k najdrahším, preto najmä študenti využívajú možnosť výpožičiek.
"Je mi z toho smutno. Čo nás čaká? Začne vyrastať generácia, ktorá nebude čítať, generácia bez fantázie a slovnej zásoby. Knihy sú luxusom, sú drahé, nie každý si ich dovolí kupovať. Mrzí ma najmä fakt, že pod postupným ochromením knižnice sa podpisujú ľudia, ktorí na jej výpožičných službách vyštudovali," konštatuje Kežmarčan, ktorý je v mestskej knižnici zapísaný od roku 1972.
"Nemáme ani na pokrytie všetkých prevádzkových nákladov. Nevidím žiadne východisko. Ešte viac zvyšovať členské nepovažujem za schodnú cestu, ľudí to odradí. Poslanci navrhovali, aby sme skúšali zháňať peniaze cez projekty, ale toto tiež nie je cesta," dodala Alžbeta Dudášová. Ako potvrdila, zopár projektov už mali úspešných, ale ich efekt nikdy nie je priamoúmerný vynaloženej námahe.
Aj riaditeľka Mestského kultúrneho strediska, pod ktoré knižnica patrí, bola schváleným rozpočtom sklamaná. "Ak by sa nám nepodarilo zohnať viac peňazí, tento rok jednoducho neprežije. Robíme však všetko pre to, aby sme niečo získali z projektov, z podporných fondov, hľadáme aj sponzorov," naznačila Gabriela Kantorková. Ako dodala, je nereálne, aby si kultúrna inštitúcia až 70 percent nákladov vykrývala z vlastných zdrojov. "Dúfame, že nebude zarúbaná cesta k zmene rozpočtu," dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
