Štátny tajomník Ján Gajdoš (na snímke) v nadväznosti na včerajšie rokovanie v Prešove na tému optimalizácie, uviedol, že v Prešovskom kraji je nadhospitalizovanosť. Pojem nadhospitalizovanosť podľa štátneho tajomníka hovorí o tom, že treba zefektívniť a zracionalizovať posteľovú starostlivosť. Zároveň priznal, že Prešovský kraj má svoje špecifiká v štruktúre chorobnosti i poistencov.
"My sme neprišli povedať, ktoré zdravotnícke zariadenia alebo zdravotnícke činnosti sa rušia," poznamenal Gajdoš. Zdôraznil však, že reprofilizácia by sa mala robiť tak, aby mala priaznivý ekonomický dopad na hospodársky výsledok zdravotníckeho zariadenia. Riaditelia by do konca týždňa mali svoje rozhodnutie v tomto smere dať na papier.
V tejto súvislosti J. Gajdoš informoval, že normatív pre akútne postele je stanovený tak, aby pripadalo päť postelí na tisíc obyvateľov. V Prešovskom kraji je to však 5,2 akútnej postele. U chronických a psychiatrických postelí je normatív jedna posteľ na tisíc obyvateľov. V Prešovskom kraji je síce 2,5 chronickej postele, psychiatrických je však pod priemerom - 0,4. Pre konkretizáciu uvádzame, že Prešovský samosprávny kraj (PSK) vlastní päť nemocníc s poliklinikou (NsP). Počet lôžok v nich je nasledovný: NsP Humenné 514, NsP Levoča 403, NsP Stará Ľubovňa 255, NsP Svidník 245 a NsP Vranov nad Topľou 301.
"Zdroje nášho rozpočtu nestačia, je totiž na úrovni minulého roka, preto sme si považovali za povinnosť informovať, koľko máme financií na lôžkovú starostlivosť," zdôraznila námestníčka generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Eva Andrejčáková. Upozornila, že ak zdravotnícke zariadenia majú nadmerné kapacity, tým pádom majú aj vysoké fixné náklady. Tieto potrebujú vykryť a preto sa snažia produkovať výkony. "Naše zdroje však nestačia na nadprodukciu výkonov. Preto spoločne chceme hľadať možnosti redukcie kapacít tak, aby sa neobmedzovala zdravotnícka starostlivosť pod únosnú mieru," dodala.
Predseda zdravotníckej komisie PSK Peter Bizovský na prednesené argumenty VšZP a ministerstva zdravotníctva reagoval konštatovaním, že hospodárenie nemocníc PSK za minulý rok sa nachádza v červených číslach, predstavuje mínus 320 miliónov korún. "Je tu síce ponúknutá pomocná ruka, ale treba si uvedomiť, že sa nám ponúka len taký objem financií ako v minulom roku, keď sme vyprodukovali dlh 320 miliónov."
Poukázal i na fakt, že redukcia zostala na riaditeľoch zdravotníckych zariadení, ktorí to budú mať ťažké, lebo nielen objemy zdravotných výkonov, ale aj ceny za ne sú dosť nízke. "Keď redukciu urobia, postavia si proti sebe pacienta, lebo treba povedať, že reštrikcia pôjde aj na úkor kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti. A postavia si proti sebe aj zamestnancov, lebo ak majú byť výsledky, pôjde to aj na úkor terajšej mizivej priemernej mzdy, ktorá je okolo 14-tisíc korún."
Tiež mu trošku nehrajú čísla pri posteliach. "Na jednej strane hovoríme, že počet lôžok PSK je tesne nad stanovenú normu, to je vyjadrenie ministerstva. Poisťovňa zase tvrdí, že máme hospitalizáciu nad celoslovenským priemerom a z hospodárenia nemocníc zisťujeme, že lôžka sú obsadené na 67 percent. Čiže lôžok máme akurát, hospitalizujeme veľa, ale kapacity máme nevyužité. Teda kde je problém? Toto je výzva pre ministerstvo zdravotníctva začať pracovať na zmene systému," zdôraznil Bizovský.
Napokon uviedol, že otázkou zdravotníctva sa bude zaoberať aj aprílové rokovanie krajského zastupiteľstva "lebo keby sme takto ďalej hospodárili tak do konca volebného obdobia by sa dlh nemocníc mohol vyšplhať až do miliardy." Tiež poznamenal, že by sa mohlo stať, že dodávatelia prestanú pre nemocnice dodávať tovar a nová legislatíva, ktorá sa chystá už hrozí zdravotníckym zariadeniam konkurzom a exekúciami.
Riešením podľa Bizovského je znižovanie dlhu, krôčik po krôčiku "alebo nájsť odvahu a posunúť zdravotnícke zariadenia do transformácie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
