menia. A človek sa mení s nimi. Mení sa jeho (ne)myslenie, mení sa jeho vzťah k prírode, mení sa jeho konanie.
Pred troma desiatkami rokov existovala v Československu akcia Sadím stromy. Jej zmyslom bolo, aby každý občan vysadil kdekoľvek aspoň jeden strom či krík, aby sa tak krajina zmenila na krásnu zelenú záhradu. To už patrí minulosti...
Zatiaľ čo v iných mestách Slovenska sa vedie boj o záchranu čo i len jediného stromu na námestí, Poprad akoby zachvátil ničivý ošiaľ. Aspoň čo sa týka starého Juhu. Denne tu padajú za obeť akejsi súkromnej firmy desiatky stromov a kríkov. A nie som si istý, či medzi nimi nie sú aj chránené druhy. Prídu autom s vysúvacím rebríkom a motorovými pílami a za pár minút je strom spílený, rozkúskovaný, naložený. Počul som aj takú verziu, že drevo končí v súkromných kozuboch niektorých ľudí.
Keď sa stromostínačov opýtate, na základe čoho tak postupujú, občas vám prezradia nejaké meno z bytovky, že dotyčný písal takú žiadosť. Neviem... ale ak má niekto odkúpený byt v bytovke, tak spolu s bytom odkúpil aj časť pôdy pod domom, nie však priestranstvo pred domom, ktoré je naďalej spoločným, teda patrí mestu. Ak sa však tieto stromy vytínajú s vedomím odboru ochrany životného prostredia, či dokonca s jeho súhlasom a nariadením, nech sa radšej premenuje na odbor ničiteľov životného prostredia. Zabúdame, že ktosi múdry kedysi nazval zeleň pľúcami mesta, pretože produkuje kyslík, potrebný pre zdravý život človeka.
Ďalšie a ďalšie stromy sú označkovávané červenou farbou, teda ich ortieľ je jasný. Pričom na jednom mieste sa nepovytína všetko naraz, ale niečo dnes, niečo o mesiac a zvyšok o ďalší mesiac dva. Neviem, komu vadia stromy a kríky, ktoré spestrujú vzhľad betónovej džungle. Smutný sivý betón sa pred nami odkrýva stále viac a viac.
Aj samotný Korzár minulého leta priniesol skoro seriál o zničení jedného lastovičieho hniezda v centre mesta. Všimli si vôbec tí, čo dávajú súhlas, koľko vtáčích hniezd bolo výrubom stromov zničených? Ešte pred rokom prilietali deň čo deň na okno hrdličky, čo normálneho človeka len potešilo. Dnes už tu nie sú. Keď ich zbavíte hniezda v zime, nemajú sa kam podieť a hynú. Ešte nedávno sa na sídlisku prelínal spev rôznych druhov vtákov. Dnes počujete nanajvýš zakrákanie vrany a možno aj to čoskoro zanikne. Zdá sa, že ničenie životného prostredia v Poprade nie je trestným činom. A pre niektorých sa stalo priam životnou potrebou.
Mnohí ľudia majú v bytoch gýčovité umelé kvety. Možno raz vysadíme aj umelé stromy, ktoré obnovia "potemkinovské" dediny. Žiť podľa hesla Po nás potopa môže len nezdravý človek. Preto zamyslime sa.
Drahoslav Mika, Poprad
Autor: Vyťali brezu, už ju vezú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
