znamená rozhodnutie pripojiť sa k európskemu spoločenstvu. Priznajme si, že mnohí z nás nezvládajú sledovať ani domáce zmeny a majú len málo informácií o tom, ako sa nový systém odrazí v reálnom živote. Predbežne vieme len to, že žijeme v najchudobnejšom a zároveň hraničnom regióne. Doterajšie šance, ktoré sme mohli využiť z predvstupových fondov sme nevyužili dostatočne a otázkou je, ako dokážeme bez dostatku voľných finančných zdrojov nakladať s prístupom k štrukturálnym a kohéznym fondom.
Prítomnosť predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka (na snímke) na Valnom zhromaždení Prešovskej regionálnej komory SOPK v Prešove sme využili, aby sme sa opýtali na pripravenosť vstupu malých a stredných podnikateľov na európsky trh. Neskrýval, že to nie je jednoduchá otázka a pripravenosť sa nedá zmerať. Isté indície však existujú. "Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr a SOPK robili prieskum na Slovensku a komparáciu s inými krajinami. Z toho sa dajú vydedukovať určité symptómy. Podľa mňa, slovenské podnikateľské subjekty málo využili čas na to, aby sa vnútorne, z hľadiska mechanizmu fungovania ich firiem, pripravili na to, čo ich čaká v rámci noriem EÚ," reagoval P. Mihók. Dodal, že sa u malých a stredných podnikov často stretol so základným nepochopením toho, čo ich čaká. Niektorí podnikatelia si ešte stále myslia, že ak pôsobia na Šariši, alebo Zemplíne a neexportujú, netýkajú sa ich pripravované direktívy a legislatíva Európskej komisie. Mýlia sa. Budú posudzované rovnako, ako firmy v Paríži, alebo v Londýne. "To, čo je dobre pripravené, je bankovo-finančný sektor a to najmä preto, lebo je sprivatizovaný zahraničnými bankami zväčša z krajín EÚ, ktoré už zaviedli potrebné metódy. Obdobne to platí pre väčšinu zahraničných investorov, ktorí pôsobia na Slovensku, lebo zaviedli do vnútra ekonomiky normy, ktoré platia v ich materských firmách. Relatívne dobrá je aj situácia vo väčších slovenských firmách, lebo keď sa chceli uplatniť na európskych trhoch, už skôr sa začali prispôsobovať. Hovoríme tu asi o osemdesiatich percentách ekonomiky Slovenska, ale problémy nastanú v malom a strednom sektore," konkretizoval fakty predseda SOPK.
Podľa jeho slov sa s výraznými problémami môžu stretnúť firmy v oblasti agropriemyslu a potravinárstva, kde sú veľmi striktné normy z hľadiska hygieny a označovania výrobkov. Viacerí takto zameraní podnikatelia už ani nepočítajú s tým, že sa presadia, alebo budú pokračovať v činnosti. Problémy, dokonca aj zánik hrozí aj tým firmám, ktoré majú „ekologické hriechy" z minulosti a aj napriek vyjednanému prechodnému obdobiu ich odstránenie si vyžiada vysoké finančné investície.
Zajímalo nás tiež, či sa s podobnými problémami stretli aj členské štáty EÚ krátko po vstupe do spoločenstva. "Áno, postintegračným šokom trpeli aj také krajiny, ako je Rakúsko, alebo Fínsko a boli oveľa lepšie pripravené, ako my. Minulý týždeň sme sa stretli s predsedami obchodných komôr 10 krajín, ktoré vstupujú do EÚ a konštatovali sme, že problémy sú veľmi podobné. Povedal by som, že 90 percent problémov prístupových krajín je identických."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
