otázka bola na pretrase už od roku 1998, keď zanikla giraltovská skládka a zvoz sa robil do Petroviec pri Hanušovciach. Ide o vzdialenosť asi 20 kilometrov, ale z roka na rok náklady na dopravu stúpali. Spomínaný projekt sa zaoberal systémom na zníženie nákladov cez separovaný zber odpadu.
Rátalo sa s rozpočtom 6,2 milióna korún. "Už v decembri 2002 sme žiadali Ministerstvo životného prostredia SR o pridelenie prostriedkov v rámci tohto projektu. Neschválili nám ho. O rok sme sa pokúsili znova, tentoraz cez Recyklačný fond SR a vlani nám postupne schválili celkom 1,1 milióna korún. Mesto aj Mestský podnik služieb (MPS) sa na projekte podieľali sumou 300-tisíc korún. Za takto združené prostriedky sme zabezpečili zberňu odpadov s váhou a lisom, kontajnery na papier, sklo, plasty a autobatérie, ďalej sa kúpili vrecia a vozidlo," povedal nám ekonomický pracovník giraltovského MPS František Vaľko. MPS na základe poverenia mesta teraz vykonáva zber triedeného odpadu z mesta a ďalších 10 obcí. Ide zhruba o 15-tisíc obyvateľov.
Na našu otázku, či už teraz môže porovnávaním hovoriť o úsporách, Vaľko reagoval: "Vlani sa vyzbieralo asi 42 ton odpadového materiálu. Keď uvážime, že uloženie na skládke za tonu stojí 900 korún, plus náklady na prepravu, mesto už ušetrilo okolo 100-tisíc korún. Najmä preto, že vytriedený odpad sme odviezli do zberne a bola aj istá návratnosť." Je tu však ešte možnosť získať z recyklačného fondu príspevok v hodnote 1,30 korún za každý kilogram separovaného odpadu. MPS plánuje do budúcnosti propagáciou a osvetou zvyšovať počet obyvateľov, ktorí by sa do separácie zapojili. V pláne je tiež zvýšiť počet kontajnerov vo viacerých častiach mesta a pre ďalšie obce smerom na Raslavice. "Motivačným momentom pre ľudí by mohol byť aj návrh, že tí, ktorí sa tento rok zapoja do separácie, v roku 2005 im mesto zníži ročný poplatok za vývoz komunálneho odpadu," poznamenal Vaľko. Mimochodom, ročný poplatok je 300 korún na osobu.
V tejto súvislosti nás zaujímalo, či nemajú problém s likvidáciou separovaného materiálu. Svojho času sa o to pokúšali viaceré mestá a obce a prvotné nadšenie stroskotalo zvyčajne vtedy, keď aktivisti nemali komu predať nazbieraný materiál, prípadne jeho likvidácia bola príliš drahá. "Nie, nemáme s tým problém. Sú teraz firmy v Piešťanoch, Kolárove, Nemšovej, ktoré ich odoberajú za finančné ohodnotenie. Ľady sa pohli a začína to fungovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
