stene urobil doteraz okolo 80 výstupov, nečudo, že sa mu stala akousi "srdcovkou". To, čo v prvý marcový víkend vyliezol s mladým spolulezcom Miroslavom Mravom, však prekvapujúco označil za najťažší zimný prvovýstup svojho 24-ročného lezenia v Tatrách. Cestu na Ušatú vežu nazvali príznačne Šoková terapia.
"To, čo v nej človek zažije, má naozaj blízko k šokovej terapii," smeje sa vyznavač klasických hodnôt horolezectva Pavol Jackovič. "Cesta má klasifikáciu VII+, vyliezli sme ju voľne v štýle, ktorý sa tu dnes začína chytať, tzv. dry tooling, teda len po špeciálnych "zbraniach" a ľahšia dĺžka ako šestka tam ani nie je. Cestu sme odistili na každom stanovišti expanzívnymi skobami a z vrcholu veže sme zlanili až na nástup. Volili sme tento zostup kvôli bezpečnosti, v Medenej dolinke to vyzeralo na lavíny," priblížil situáciu ostrieľaný lezec. Dodal, že veľké "šoky" v stene s Mirom neprežili, len niektoré úseky na ostrej hrane im dali riadne zabrať. "A Miro chvíľu zrejme prežíval menší šok, keď zostal visieť len na jednej ruke. Kričal, že mu odtrhne ruku v ramene. Potom sa však pritiahol a urobil divoké tempo na rukách, že to chvíľu vyzeralo ako scéna z akčného filmu. Užil si to," spomína na horúce chvíľky.
Ešte koncom minulého roka, keď urobil s Jožom Skokanom prvovýstup v tej istej stene mal pocit, že nič ďalšie sa už v "Malom Kežmaráku" urobiť nedá. Potom sa pustil do prípravy horolezeckého sprievodcu tejto steny a objavil novú líniu. "V tejto stene je momentálne asi 100 ciest a už dnes viem o minimálne dvoch ďalších pekných líniách, takže počet mojich prvovýstupov sa tam zrejme skončí na čísle dvadsať, čo by ma veľmi potešilo," chystá sa na perspektívne dobrodružstvo.
Ako priznal, Malý Kežmarský štít má rád aj preto, že keď sa v zime nedá inde dostať, pod túto stenu sa dostane zaručene. "Keď je toľko snehu, že v iných dolinách by som sa nedostal ani pod nástup, tak tu sa vždy nájde niekto, kto prešliape cestu. Zvyčajne čakám, či to niekto neurobí, ale aj tak som to napokon ja, kto sa brodí ako prvý k stene." Aj pri víkendovom úspešnom pokuse o prvovýstup zápasil so snehom. Naváľalo ho po pás a osemdesiatmetrový úsek Jackovič prešliapaval hodinu.
Hoci má v svojej tatranskej horolezeckej bilancii okolo 800 výstupov a medzi nimi skutočné prvovýstupové "perly", akosi stále zostáva bokom od pozornosti Slovenského horolezeckého spolku. Komisia alpinizmu totiž pravidelne hodnotí sezónu, ale Jackovičove výkony jej komentáre buď ignorujú, alebo ich "roznosia" pod čiernu zem. Hodnotiaca komisia tradične narieka, že v zime v Tatrách dnes už nikto nič hodnotné nerobí a Jackovič zase len vymýšľa nové cesty v stene, ktorá je blízko Chaty pri Zelenom plese. Akoby blízka existencia chaty znižovala hodnotu výkonu. "Mne je jedno, čo hovorí komisia v svojich hodnoteniach, kvôli ich komentárom neprestanem predsa liezť na Malý Kežmarský štít. Paradoxné ale je, že keď my urobíme nejaký prvovýstup, pomaly je len do počtu, ale následné priestupy našich ciest sú hodnotené ako bomba výkony. Zaujímavé! Asi to bude tým, že my sme z Popradu a nie z Bratislavy," trpko konštatuje horolezec.
Na otázky o najbližších plánoch len krúti hlavou. Pri návrate z úspešného prvovýstupu si totiž na obyčajnom turistickom chodníku vyvrátil koleno. Namiesto plánovaného výletu do Álp príde na rad liečenie nohy. Aspoň bude mať Paľo viac času na spracovávanie horolezeckého sprievodcu svojej obľúbenej steny. "Prevažnú časť jednotlivých pohľadov na stenu mám nafotenú, zväčšenú a cesty zakreslené. Nedávno som zverejnil výzvu, aby sa ozvali ľudia, ktorí tu urobili prvovýstup a nie je to známe. Chcem, aby bol sprievodca čo najkompletnejší a objektívny. Už len zohnať vydavateľa a sponzorov," dodáva Paľo Jackovič. Tvrdí, že táto obľúbená tatranská stena si sprievodcu priam žiada. "Až na pár ciest som tu vyliezol takmer všetko. Nechať si celý rozum zo steny len pre seba sa mi zdá trochu sebecké."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
