fotografkou, pričom tohto roku slávila svoje iba devätnáste narodeniny! Mladá a predsa úspešná - Stanislava Hollová.
Stanislava, aké boli tvoje začiatky?
- Na ne spomínam veľmi rada, pretože mi zakaždým vyčaria úsmev na tvári. Pamätám sa, ako som túžila po našom rodinnom fotoaparáte a akým lákavým pre mňa bol. Vtedy mi, pochopiteľne, moji rodičia nechceli dovoliť, aby som ho používala, mysleli si, že to bude opäť len detský rozmar, no po dvoch rokoch neprestajného fotenia som ich presvedčila o mojom vážnom záujme.
Čo zachytilo tvoje trinásťročné oko objektívom fotoaparátu?
- Žiaľ, prvé fotky mi nevyšli, pretože som sa ich sama pokúšala vyvolať, vtedy ešte v nedokonale vybavenej tmavej komore, pre ktorú mi dodnes slúži naša kúpelňa. Čo som odfotila, si nepamätám. Prvé pokusy boli pre mňa veľmi komplikované, pretože všetko, čo dnes viem, som sa dočítala len z kníh. Nikto z našej rodiny nebol fotografom a nikto nemal ani len skúsenosti s týmto druhom umenia.
Kedy sa uskutočnila tvoja prvá výstava?
- Konala sa v priestoroch levočskej Základnej ľudovej školy 24. mája 2002. Za šesť rokov fotenia som sa zúčastnila na mnohých súťažiach, vďaka čomu boli moje fotografie vystavené v krajinách ako Taliansko, Írsko i Poľsko. Momentálne mám fotografie, zamerané na transformáciu ľudského tela - akty, vystavené v jednej levočskej kaviarni.
Aké úspechy si doteraz dosiahla?
- Mojim najväčším úspechom bolo umiestnenie sa na 31. mieste v medzinárodnej súťaži v írskom Dubline s témou Tanec. Nemenší úspech bola pre mňa ponuka Ernesta Rubena z New Jersey ísť študovať fotografiu do USA. S ním som sa zoznámila na letnej fotoškole, ktorú pravidelne každý rok navštevujem. Bol milo prekvapený nielen mojou tvorbou, ale aj mladým vekom.
Na čo je tvoja tvorba zameraná?
- Sústreďujem sa na ľudské telo a jeho zobrazenie umeleckej podstaty
prostredníctvom aktu. Myslím si, že fotenie je istý druh osobného videnia, ktorý človek môže dostať do "vienka" alebo získať tvrdou prácou na sebe, pričom musí vynaložiť mnoho úsilia a hlavne času. Nezaujímam sa pre dokumentáciu, teda fotenie krajiniek, miest atď. a fotky sú výlučne iba čiernobiele.
Aké máš plány do budúcnosti?
- Momentálne je mojím najjasnejším cieľom dostať sa na vysokú školu so zameraním na umeleckú fotku, buď na Slovensku, alebo v Prahe. Menším plánom je zatiaľ neistá cesta do Dánska, kde sa chcem ešte viac zdokonaliť.
Máš i nejaký vtipný zážitok z fotenia?
- Áno, jeden mám spred dvoch rokoch, kedy som sa pri fotení pošmykla a pre záchranu fotoaparátu som si zlomila nohu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
