človek. Ovláda hru na dva hudobné nástroje, píše texty a básne. Vydal dve CD-čka, natočil videoklip a hudbu k niekoľkým reklamám. Nedávno ako prvý autor z Podtatranského regiónu svoju básnickú zbierku pod názvom "Len mi neuleť" publikoval na internetovom portáli. "Básne som vydal v elektronickej podobe preto, lebo na klasickú knižku som nemal peniaze," vysvetlil muzikant.
K hudbe i textovaniu pričuchol už ako dieťa. Rodičia ho prihlásili na hodiny klavíra. Ten mu však veľmi nevoňal. "V druhom ročníku ľudovej školy som sa chcel na všetko vykašľať. Na hodinách som nebol pol roka. Keď sa ma otec pýtal, kde mám vysvedčenie, povedal som mu, že ho dostanem až v septembri. Samozrejme, že mi neveril. Riaditeľ ľudovej školy bol jeho kamarát a povedal mu, že som chodil poza školu. Dostal som riadnu výprask. Najhoršie bolo, že klavír bol na ceste z Hradca Králové, takže som si mohol vybrať, či chcem klavír, alebo či ho nechám. Zo strachu som povedal, že klavír chcem," zasmial sa sympatický Popradčan.
Ozajstná muzikantská škola prišla až v časoch štúdia na gymnáziu v Prešove. Spolu s rodičmi bývali v byte na vysokoškolskom internáte a hrával na gitaru. Tam sa stretol okrem iných aj s Petrom Nagyom. "Bol prvák na filozofickej fakulte. Na vtedajšie časy mal fantastickú gitaru. Často sme sa rozprávali o muzike. Dokonca som ho aj imitoval a celkom dobre," dozvedeli sme sa.
Rodenému Trebišovčanovi sa zapáčilo v Poprade. Odtiaľ začal s gitarou na pleci vyrážať na rôzne vtedajšie festivaly organizované Socialistickým zväzom mládeže a pokúšal sa presadiť v branži. Vtedy to inak nešlo. Hudba i muzika však zaujali porotcov. "S textom, ktorý som napísal asi ako 13-ročný som o niekoľko rokov okresal a použil v piesni s ktorou som získal cenu diváka na martinskom festivale," povedal nám hudobník.
Najväčšie uspokojenie a uznanie mu však prinieslo účinkovanie v programe pre žiakov základných a stredných škôl. Išlo o výchovné koncerty v ktorých spoločne s gitaristom Slavomírom Mikuláškom hrali skladby od zahraničných i slovenských rockových legiend. "Mali sme veľké úspechy. Skoro celú muziku sme mali v počítači. Hrali sme skladby od Rolling Stones, Deep Purple, alebo Žbirku, či Prúdov. Vtedy to bolo niečo nové a študentom sa to páčilo," konštatoval textár.
Na tvorbu nezanevrel ani po dlhšom období, ktoré strávil mimo hudobného diania. Minulého roku uzrel svetlo sveta CD singel s dvoma skladbami. Na pesničku "Blok Neón" natočil vo vlastnej réžii aj videoklip. "Bola to zábava. Natáčali sme pred blokom Neón, kde som kedysi býval na priváte. Atmosféra bola výborná a ľudia dookola nadšení," priblížil atmosféru natáčania autor.
V tomto roku vydal ďalšie CD s názvom ...zajtra, snáď...Obsahuje štyri skladby a vzniklo za neuveriteľných šesť dní. Chcel by, aby sa objavilo v rotáciách slovenských rádií. "Nijaké veľké plány nemám. Ukončil som jednu životnú kapitolu, po ktorej príde ďalšia," uzavrel muzikant.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
