Šoltýsová žala úspechy. K najväčším patrí víťazstvo v pretekoch Svetového pohára v sezóne 1979/80 v Altenmarkte. Bola vtedy vôbec prvou víťazkou pretekov Svetového pohára (SP) z krajín vtedajšieho ostbloku. V pretekoch SP okrem toho skončila ešte raz druhá a raz tretia. Celkovo sa v špičkovej "top ten" v pretekoch SP umiestnila dovedna 29-krát. Dnes je však lyžiarska kariéra už len peknou spomienkou. Zo slávnej zjazdárky je dnes šikovná hotelierka, v súčasnosti šéfuje Grandhotelu Praha v Tatranskej Lomnici.
Spomeniete si ešte na cestu, ktorou ste sa dostali od lyžovania k podnikaniu v cestovnom ruchu?
"Vyrastala som na chate pri Zelenom plese, kde moji rodičia pracovali a zo mňa sa stala akási 'malá chatárka', neskôr malá lyžiarka. Po ukončení športovej kariéry som sa rozhodovala, čo ďalej. Zhodou okolností sa práve uvoľnilo miesto na chate môjho detstva. Potvrdilo sa, že v živote treba mať aj kus šťastia. Prežila som tu nádherné obdobie a v konečnom dôsledku sme s manželom na tejto chate dodnes."
Vy ste však od chatárčenia postupne prešli na hotelierstvo. Prečo?
"Je to istá vývojová etapa. Po narodení dvoch dcér bolo nutné ísť 'dole' do doliny a zamýšľať sa, čo ďalej. Mali sme s manželom možnosť vybudovať menší penzión v Ždiari a po roku 1989, keď sa uvoľnili podmienky pre podnikanie, rozhodli sme sa postaviť menší hotel priamo v Kežmarku. Má už jedenásť rokov a drží sa dodnes. Myslím, že v našej rodine je hotelierstvo osudové."
Dnes šéfujete Grandhotelu v Tatranskej Lomnici. Neroztriasol sa vám z toho žalúdok, keď ste po chate a malom hoteli dostala na starosť renomovaný hotel zvučného mena?
"Trasenie žalúdka som z toho nemala, v živote som sa pustila aj do odvážnejších projektov. Je pravdou, že Grandhotel je asi snom každého hoteliera. Samozrejme, nesie to so sebou veľa problémov, obštrukcií, možno aj kritiky. Ja sa necítim byť grandióznym pánom hotelierom, ale našťastie, mám sa od koho učiť aj tu v Tatrách. Byť riaditeľom hotela s takým menom je zaväzujúce. Jeho história je tak neopakovateľná a krehká, že treba pôsobiť veľmi opatrne a s citom, aby som ju nepoškvrnila nedôstojnými kúskami, ktoré by mi raz dejiny určite vyhodili na oči."
Chata, penzión, malý hotel a k tomu hotel veľký, slávny... Nie je to priveľké sústo? Ktoré z týchto zariadení je vášmu srdcu najbližšie?
"Jedinú spoločnú črtu, ktoré tieto zariadenia majú, je to, že všetky súvisia s cestovným ruchom. Môžem povedať, že robota mi je koníčkom, skutočným naplnením a preto mi nevadí, že som tu soboty, nedele, sviatky či piatky... Medzi jednotlivými zariadeniami nemám favoritov, každé z nich má svoje čaro. Ale priznávam, že keď som zo všetkého unavená, idem na chatu k Zelenému plesu a príroda mi všetko vynahradí. Stále považujem dolinu Bielej vody za najkrajšie miesto."
Zostáva vám čas na turistiku, oddych v prírode?
"Samozrejme, toho času je menej, ale keď si ho urobím, rada ho trávim v Tatrách. Nedávno sme boli s dcérami na Gerlachu, bol to skvelý zážitok. Nielenže sme vďaka horskému vodcovi Gejzovi Haakovi mali úžasný výklad, dozvedeli sme sa kadejaké historky, ale zažili sme aj neuveriteľné premeny počasia. Vyrážali sme do horúceho dňa, ale na vrchole sme sa kvôli hmle ledva stihli odfotiť. Cestou dolu začali padať krúpy, zastihol nás lejak, búrka a ja som precítila zvláštny zážitok: pochopila som, že už som vo veku, že sa o mňa moje deti začínajú báť."
Postavíte sa ešte niekedy na lyže?
"Určite, ale nedá sa povedať, že si idem zalyžovať pre vlastnú radosť, skôr chodím s dcérami na všetky preteky, občas aj tréningy. Keď ideme napríklad do Val d´Isére, nenechám si ujsť lyžovačku na zjazdovej olympijskej trati."
Nútili ste dcéry, aby kráčali vo vašich lyžiarskych šľapajách?
"Asi patrím k tým ambicióznym rodičom, ktorí by boli veľmi radi, keby ich deti pokračovali tam, kde oni skončili. Napokon, nič iné som ich nevedela naučiť, viem len lyžovať a tento šport je pre mňa najkrajším, hoci ma stál kopu driny a sĺz. Nepoznám krajší šport, ako je zjazdové lyžovanie. Asi to vyplýva aj z mojej mentality: človek je od prírody tvor lenivý a lyžovanie má tú výhodu, že ho hore vytiahnu a dolu kopcom sa spustí, oproti bežeckému lyžovaniu je to priam pohodlný šport."
Čo považujete za svoj najväčší úspech, na čo ste najviac hrdá?
"Asi na rodinu, na to, že máme dve zdravé dcéry a že sa nám darí držať rodinný kruh spolu. Určite nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som prvýkrát kojila vlastnú dcéru, bola som taká klasická slovenská matka, tomu sa nevyrovná žiadna športová trofej."
Aký je váš vzťah k rodnému Kežmarku?
"Toto mesto mám veľmi rada a opúšťala by som ho len ťažko. Na druhej strane však musím priznať, že mi je ľúto, že toto mesto nepokračuje v ceste, ktorá mu bola históriou predurčená. Namiesto prípravy stratégie rozvoja sa vybíjame v žabomyších vojnách a ostatní nám medzitým ujdú. Kežmarok je moja 'srdcovka' a preto ma to trápi."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
