na svedomí to, že obsah hrnca pomaly ale isto preteká.
Zabudnutý kút východnej republiky sa konečne skloňuje už aj v centralistickej Bratislave. Škoda však, že až teraz a že táto časť republiky sa spomína v súvislosti s katastrofickým scenárom sociálnych nepokojov. Rabovačky, hanlivé slová na adresu ministra Kaníka a jeho vládnych kolegov, verejné protestné zhromaždenia a rómska rétorika, ktorá má v posledných dňoch charakter vyhrážok. To je obraz dnešného východu, ktorý namaľovali Rómovia. Sú to tí Rómovia, ktorým naša spoločnosť dlhé roky hádzala záchranné lana a ktorých sa, bohužiaľ, ako napovedá situácia posledných dní, máloktorí chytili.
Už v opľúvanom socializme vtedajšia spoločnosť síce v úradných spisoch túto komunitu nazývala cigánmi, treba však pripomenúť, že myslela aj na to, ako ich zaradiť do našej spoločnosti. Spomínam si, v základnej škole, ktorú som navštevovala, sa v lete konal tábor pre rómske deti, samozrejme zadarmo. V školskej jedálni mali zase zadarmo obedy. Bohužiaľ, ani vtedy ani dnes nebolo vzdelanie hlavnou prioritou v týchto rodinách, následok čoho dnes Rómovia pociťujú až priveľmi citeľne. Moji rómski spolužiaci v základnej škole nemuseli písať domáce úlohy, knihy museli nechávať v laviciach, hrozilo riziko, že ich rómski rodičia učebnice použijú na zakúrenie. Spomínam si, moja sestra sa raz vrátila domov s búrlivým zážitkom zo školy. Jej triednej učiteľke praskli nervy z rómskych záškolákov. V rámci vtedajšej pionierskej schôdzky zoradila celú triedu a nasmerovali si to do rómskej osady pýtať sa spolužiakov, prečo nechodia do školy.
Porevolučná doba priniesla okrem iného aj technický pokrok a nároky na jednotlivcov. Dnes už vrátnik v nejedne firme musí ovládať základy práce s počítačom. Kto zamestná Rómov, ktorí majú problémy s písaním, čítaním a v nejednej rómskej rodine sa dokonca dá hovoriť o negramotnosti? Že vzdelanie nie je a nebolo iba výsadou "vyvolených bielych", o tom svedčia aj predstavitelia rómskej inteligencie. Príbeh jedného z nich vám prinášame na stránkach našej prílohy.
Jedným z klincov do rómskej truhly bola ponovembrová doba. Rómovia so základným vzdelaním boli prvými na čiernych listinách prepustených. Vtedajšia vláda namiesto konštruktívnych riešení štedro rozdávala sociálne dávky a prídavky na deti. Nečudo, že Rómovia si namiesto hľadania možností ako riešiť situáciu radšej zakladali fabriky na deti s cieľom vylepšiť si ekonomický kredit. Každá štátna pokladnica má však dno a nie každá krajina si môže dovoliť štedrú sociálnu politiku. Zrejme si to uvedomila aj súčasná vláda. Rómovia sa, bohužiaľ, musia prebudiť s niekoľko desiatok dlhej letargie a uvedomiť si, že prežívať nemôžu iba s otrčenou dlaňou, fľašou lacného vína a v chápadlách úžerníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
