regióne sa nám poväčšine naskytá pohľad na svet chatŕč, sporo oblečených rómskych detí a rómsku chudobu. Na Spiši však žijú aj takzvaní predstavitelia rómskej inteligencie, ktorí sa spôsobom svojho života nelíšia od majority, v niektorých prípadoch dokonca nás "bielych" tromfnú svojím vzdelaním, či inými kvalitami. Jedným z nich je aj 38-ročný Eduard Čonka z Levoče, ktorý momentálne pracuje v miestnom komunitnom centre ako aktivista.
"Naša rodina nikdy nežila v typickom rómskom svete osád. Moja manželka je tiež Rómka ako ja, ale tiež bývame medzi majoritou. Stále sa však hlásim k Rómom, nikdy som netajil svoj pôvod a ani som sa zaň nehanbil. Nemám sa ani začo. Vždy som viedol a vediem usporiadaný život," tvrdí na margo svojho pôvodu E. Čonka.
Tento Levočan ako jeden z mála Rómov sa môže pýšiť maturitným vysvedčením a momentálne študuje diaľkovo na vysokej škole. "Doma ma nikdy nenútili učiť sa. Išlo to akosi samo od seba. Stále som dostával iba dobré známky a jednotlivé ročníky som končil s vyznamenaním. Živo si spomínam na svoju prvú päťku, aj to, ako som plakal, napriek tomu, že doma ma nik za zlé známky netrestal. Keď sa stretnem s kamarátmi zo školy, stále mi to so smiechom pripomínajú. Po základnej škole som študoval na stavebnej priemyslovke v Poprade. Prvé mesiace moji spolužiaci netušili, že som Róm. Pokiaľ viem, bol som prvým a jediným rómskym žiakom. Vo štvrtom ročníku, keď už vzťahy medzi študentmi a profesormi boli o čosi priateľskejšie, tak mi jeden z profesorov vysvetlil, ako to bolo s mojím prijatím," spomína na svoje štúdium E. Čonka. Dnes je bežne používaným termínom pozitívna diskriminácia. Zdá sa, že tento jav má svoje korene už v socializme. E. Čonka mal totiž rovnaké výsledky na prijímacích skúškach ešte s jedným nerómskym žiakom. Vedenie školy dlho rozmýšľalo, komu dá prednosť, nakoniec sa rozhodli pre Róma.
E. Čonka kvôli svojmu pôvodu zažil veľa paradoxných situácii. Na jednej strane ho obklopovalo tolerantné prostredie, na druhej strane tvrdí, že na Slovensku existuje rasizmus. "Netvrdím, že všetci sú rasisti, ale určité prvky rasizmu na Slovensku sú," tvrdí E. Čonka. Ako ďalej spomína, v čase svojho detstva mal hlavne nerómskych kamarátov, bolo bežné, že ho navštevovali doma a on bol častým hosťom v ich domácnosti. "Nezaobišlo sa to bez pozvaní na obedy a večere. Nikto z rodičov mojich kamarátov mi nedal najavo, že som u nich nevítaný kvôli môjmu pôvodu. V mladosti som mal iba nerómske priateľky. Šokom pre mňa bol odkaz od otca jednej z nich, že svoju dcéru nevychoval pre cigána, nech jej dám pokoj. Ďalšia moja priateľka, s ktorou som plánoval spoločný život, mi navrhla, aby sme išli bývať niekam ďaleko, kde nikto netuší, že som Róm," spomína E. Čonka.
Ďalšia jeho nepríjemná spomienka sa spája so spomínaným štúdiom. "Ako druháci sme boli na lyžiarskom výcviku. Mal som službu v kuchyni, jeden z profesorov kvôli tomu odmietol jesť. Ostatní profesori ho však rýchlo vyviedli z tohto omylu."
V roku 1994 bol tento levočský Róm napriek svojmu vzdelaniu a praxe bez práce. Tvrdí, že do firiem, kde telefonoval, mu potvrdili voľné miesto. "Napriek tomu, že som tam prišiel do desiatich minút, už tvrdili opak. Niektorí boli natoľko čestní, že, keď som sa pýtal, či je to kvôli tomu, že som Róm, tak sa začervenali," hovorí E. Čonka.
Našťastie, negatívne zážitky sú zriedkavosťou, E. Čonka kvôli svojmu "normálnemu" spôsobu života sa stretá poväčšine s toleranciou a spoločenskou úctou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
