spoločnosti pracoval vyše 30 rokov, dostal výpoveď ešte pred rokom. V ZVL Auto nebol radovým pracovníkom. Po piatich rokoch pôsobenia v spoločnosti sa stal tento inžinier vedúcim prevádzky lisovne, kaliarne a kováčne. V roku 1994 bol asistentom generálneho riaditeľa, v tom istom roku vedúcim logistiky a od toho istého roku do roku 1998 členom vedenia spoločnosti. V spoločnosti bol rešpektovaným pracovníkom, o čom hovorí aj skutočnosť, že v roku 1993 generálny riaditeľ Miloslav Vysoký (na snímke) mu ponúkol funkciu generálneho riaditeľa ZVL Auto a. s., ktorá mala byť nástupníckou organizáciou po ZVL Bearings a. s. Rozčlenením tejto spoločnosti na dva samostatné závody sa mali riešiť problémy, ktoré vznikli po roku 1989. Nakoniec sa záležitosť vyriešila iným spôsobom a nástupcom sa stala ZVL Auto s. r. o.
J. Bejda bol v hierarchii spoločnosti pomerne vysoko. Najviac si však zakladá na tom, že vytvoril v ZVL Auto Integrovaný systém riadenia výroby ložísk alebo ináč povedané dávkový systém: "Po poklese výroby v roku 1990 a 1991 renomovaní odberatelia vyžadovali pri riadení výroby aplikáciu noriem ISO 9000. V júli 1991 som začal práce na systéme, ktorý by zohľadňoval tieto požiadavky. V rokoch 1992 a 1993 som ho zaviedol vo výrobných podmienkach. Vtedy na trhu nebolo programové vybavenie, ktoré by zohľadňovalo ocenenie výrobkov vlastnými nákladmi." Tento systém riadenia kvality sa čiastočne využíva v ZVL Auto dodnes.
Po vstupe talianskeho vlastníka v roku 1998 sa však účasť J. Bejdu vo vedení firmy skončila: "V roku 1999 zobrali iného zamestnanca, ktorý začal môj systém študovať a koncom roka 2000 dali mi na stôl papier - zmena funkcie. Z vysokej funkcie som išiel dole až na technika. Mal som byť podriadený chlapcovi, ktorý mal 22 rokov a vzdelaním bol teológ. Nezobral som to. Hovorím, ja vám toto, mládenci, nepodpíšem, čo to so mnou robíte? Dali ste mi pracovnú náplň ako ministrovi a ja tu robím obyčajného poskoka. Prešli dva roky a v roku 2002 sa to vyhrotilo. Ponúkli mi funkciu vedúceho výroby. Lenže na tú istú funkciu dali ešte iného pracovníka. Aj som skoro prijal, ale pýtal som pracovnú náplň. Povedali mi, že styk s počítačmi a inými bude mať ten druhý a ja mám chodiť po výrobe a zabezpečovať plnenie plánu. Mne sa to zdalo byť ponižujúce. Keď mi toto povedali, skoro som skolaboval. Ponúkanú pracovnú náplň som nepodpísal, ale ďalej som chodil do práce." Ako výsledok riešenia vzniknutej situácie prišla v januári minulého roku výpoveď.
O vyjadrenie sme požiadali aj generálneho riaditeľa ZVL Auto s. r. o. Prešov Miloslava Vysokého (na snímke): "Keď som sa v roku 1990 stal riaditeľom štátneho podniku, ponúkol som pánovi Bejdovi funkciu výrobného riaditeľa, pretože som ho považoval za veľkého odborníka vo výrobe. Odmietol to s tým, že nebude robiť nijakú administratívnu funkciu a že preňho je remeslo lisovňa. Beriem to tak, že sa zrejme bál zodpovednosti a chcel pracovať na nejakom výkonnom probléme, čo som rešpektoval. Nie všetci sme na riadenie. Život nezastane, a tak som si vybral iných manažérov."
To však nevysvetľuje, prečo bolo nutné siahnuť po výpovedi. Opäť M. Vysoký: "On nerešpektoval nikoho vo fabrike. Ani mňa. Môžem to deklarovať na jeho kontrolnom lístku dochádzky, odišiel, kedykoľvek sa mu zachcelo. Zvyšovali sa jeho výčitky, že som ho nezobral do vedenia fabriky. Asi tri roky dozadu som povedal: tvoj prínos pre túto fabriku sa znižuje a ja si nemôžem dovoliť platiť ľudí, ktorí nespĺňajú to, čo od nich očakávame. Tri roky som mu hovoril, že fabrika jeho takzvaný systém nepotrebuje, ale potrebuje vyrobiť a dobre predať ložiská. Tento systém nebudeme vyvíjať, lebo keď budeme mať peniaze, tak si od renomovanej spoločnosti kúpime profesionálny systém riadenia výroby. Okrem iného nám dvakrát na niekoľko dní zablokoval svojím heslom celý systém, vrátane účtovníctva a miezd a odišiel. Preto som jeho funkčné miesto zrušil. Pánovi Bejdovi som ponúkol miesto vo výrobe. Odmietol. Preto som mu dal výpoveď pre nadbytočnosť."
J. Bejda po obdržaní výpovede napísal vedeniu spoločnosti, že si naďalej plní svoje povinnosti a požiadal o opätovné prijatie do zamestnania: "Zistil som, že výpoveď nie je platná a že môžem proti nej podať odvolanie. Ponúkli mi miesto vedúceho výroby, ale s nástupom od 1. júna, potom 1. júla a nakoniec od 1. septembra. Keď generálny riaditeľ zistil, že som v lehote dvoch mesiacov od výpovede nepodal žalobu, ktorú som nepodal kvôli ponuke vrátiť sa pracovať do firmy, nebol ochotný sa ďalej so mnou stretnúť a ani po viacnásobných urgenciách prijať ma do zamestnania."
M. Vysoký na to reagoval: "Voči výpovedi z nadbytočnosti sa nedá odvolať. Nijaká dvojmesačná lehota na odvolanie neexistuje. Výpoveď dostal pre porušovanie pracovnej disciplíny a teraz ako mám vysvetliť ľuďom jeho opätovné zamestnanie? Pán Bejda potom navrhol externú spoluprácu, na čo som odpovedal, že budem uvažovať o nejakej alternatíve. To bola tá veta, o ktorej hovorí, že som mu niečo sľúbil. Keď však vyrobil scénu na vrátnici pred odchádzajúcimi ľuďmi zo zmeny, pochopil som, že sa nezmenil."
Aj J. Bejda pochopil, že naspäť do ZVL sa zrejme už nedostane. Preto sa rozhodol požiadať súd o určenie autorstva Integrovaného systému riadenia výroby ložísk, o ktorom je presvedčený, že je jeho autorom a pracoval na ňom mimo pracovnej náplne. M. Vysoký to popiera tvrdením, že na vývoji systému pracovali viacerí: "Povedzte mi, ako sa dá plniť táto úloha mimo pracovnej náplne v tejto budove a v pracovnom čase? Toto bola tímová práca."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
