povinnostiach, ktoré má i ako predseda Ľubovnianskeho regionálneho združenia miest a obcí mu zostáva len málo voľných chvíľ na záľuby, koníčky a relax. S jeho optimistickým prístupom k práci sa však všetko javí ružovejšie.
"Človek musí inklinovať k svojej práci. Jednak z toho žijem a jednak je toľko problémov, že ak chcem plávať v týchto búrlivých vodách regionálnej politiky, musím sa snažiť podchytiť všetko. Aj súčasná legislatíva ma núti venovať veľa času práci a iným povinnostiam. Je to síce nezvyčajný koníček, ale je to koníček," s úsmevom reagoval prvý muž Plavnice na otázku o záľubách.
Vzápätí však pridal aj ďalšie obľúbené spôsoby naberania nových síl. Jedným z nich je sledovanie televízie. Z programovej ponuky si vyberá skôr ľahšie žánre. "Keď mám pozerať na všetky tie mexické, brazílske či argentínske telenovely, to si radšej pozriem Princeznú so zlatou hviezdou na čele alebo Švejka," poodhalil svoj televízny vkus V. Kupec. Svoj negatívny postoj k "mydlovým operám" aj patrične odôvodnil. "Keď prídem domov, potrebujem sa odreagovať. Tieto filmy nie sú pre mňa na to vhodné, mávam z nich kacírske myšlienky. Všetky podvody a podfuky mi pripomenú aj tunajší spôsob života. A z toho nemám dobrý pocit. Keď pozerám Švejka, aj keď som už desaťkrát počul jeho výrok, že vojaci preto musia byť zamestnaní, aby neskákali po stromoch ako opice, vždy sa na tom zasmejem."
Okrem ľahkých žánrov sleduje plavnický starosta aj hudobno-zábavné programy a večerné spravodajské relácie. "Keď mám možnosť, pozriem si správy na Markíze, potom prepnem na Českú televíziu a nakoniec STV. Trošku ma mrzí, že aj Jojka vysiela správy v tom istom čase, lebo nestíham sledovať toľko kanálov," smeje sa V. Kupec.
Príjemným spoločníkom nie je pre neho len televízna obrazovka, ale i horiaci oheň v kozube. "Rád sa pozerám, keď v krbe horí oheň. Nielenže je to príjemné, ale vtedy zbieram aj mnohé myšlienky a nápady. Často zistím, že aj na veci, ktoré sa mi v práci zdajú zložité a neriešiteľné, existuje nejaké riešenie."
Starosta Plavnice nezaprie ani svoj pozitívny vzťah k umeniu. Na čítanie beletrie síce veľa času nemá, zaberá mu ho "povinná" literatúra - zákony, nariadenia a vyhlášky. Ale hudba je oblasťou, v ktorej má o čom rozprávať. Deväť rokov totiž spieval v učiteľskom zbore Družba v Starej Ľubovni. "Bolo to pekné obdobie. Skúšali sme pravidelne jeden deň v týždni dve hodiny. Keď sme skončili a vyšiel som von na námestie, vždy som sa prebudil, ako je tam rušno. Tak som sa totiž zžil s hudbou, až som zabudol, že existuje aj iný život," zaspomínal si Plavničan.
K hudbe má dodnes veľmi blízko. Každá pieseň ho dokáže svojim spôsobom očariť. "Niet hudby, ktorá by sa mi nepáčila. Či vážna, či ľudová, či moderná. Každú mám rád, len nemám rád vysoké decibely. Žiadna hlasná hudba nie je pre mňa hudbou."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
