alebo korytnačka. Ján Pilát zo Starej Ľubovne sa môže pochváliť skutočne nezvyčajným spoločníkom zo zvieracej ríše. Presnejšie spoločníčkou. Orlica Lada nemá ešte ani rok a váži sotva štyri kilogramy, ale vo svojom okolí vzbudzuje obdiv i rešpekt. Nielen preto, že orol je nádherný a majestátny tvor a na Slovensku patrí k ohrozeným druhom, ale aj preto, že Ladin majiteľ je široko-ďaleko (minimálne v staroľubovnianskom okrese) jediným sokoliarom.
Už ako malý chlapec mal blízko k prírode. "Vyrastal som v rodine lesníka a poľovníka. Mal som dvanásť rokov, keď som v televízii po prvýkrát videl, čo je to sokoliarstvo a zaujalo ma to. Tak sa začala moja záľuba," priblížil J. Pilát svoje sokoliarske začiatky.
Dnes je z neho už skúsený sokoliar, člen Slovenského klubu sokoliarov a šťastný majiteľ impozantnej vtáčej krásavice. Lada pochádza z umelého odchovu a do Starej Ľubovne sa dostala ako dvojmesačné mláďa, ktoré Ján Pilát začal učiť všetko, čo má poriadny orol vedieť. Starostlivosť o tohto dravca totiž neznamená len kvalitné kŕmenie dvakrát denne výlučne surových mäsom, ale i "kurzy" lietania či poľovnícky výcvik.
"Tak ako v prírode pri rodičoch, aj u sokoliara musí byť orol v dobrej kondícii. Vycvičiť orla nie je až taký problém, ako si mnohí myslia. Skúsený sokoliar to zvládne aj za dva - tri týždne," tvrdí J. Pilát.
Pri prvých pokusoch o lietanie si dvojica orol a sokoliar skutočne užije. Pre človeka sú to skôr úsmevné zážitky, neskúsený orol je však na tom o čosi horšie. "Mladý orol je zo začiatku veľmi ťažkopádny. Najmä pristávanie na stromy je dosť komické. Keď sa, chudák, snaží vyletieť na hornú vetvu a nakoniec zistí, že je na zemi, pretože sa nedokáže udržať a skopŕca sa dolu... Aj neskôr, pri love, nastávajú humorné situácie. Každý útok je totiž iný, obeť sa inak bráni a stane sa, že aj orol skončí nacapený v kríkoch. V prvom roku totiž orol len zisťuje, na čo má krídla," s úsmevom poodhalil "zákulisie" výcviku ľubovniansky sokoliar.
Keď však orol prekoná všetky úskalia a peripetie letca - začiatočníka, stáva sa z neho tvor hodný pomenovania kráľ vtákov. Pri strmhlavom lete dokáže vyvinúť rýchlosť až 250 kilometrov za hodinu. V umelom chove sa darí orlom dožiť úctyhodných šesťdesiatich rokov, takže pravdepodobne aj Ladu, ktorá už teraz, v desiatich mesiacoch, má rozpätie krídel viac ako dva metre, čaká ešte veľa zážitkov.
Momentálne sa spolu so svojim chovateľom venuje poľovníctvu. "Špecializujem sa na lov na líšky. Dal som sa na to kvôli tomu, že puška sa mi vidí ako dosť moderná zbraň. Poľovačka s orlom je síce veľmi ťažká, ale baví ma to. Úlovkov je síce menej, ale lov je veľmi zaujímavý. Vidíte, že orol, ktorého ste vychovali a vycvičili, je schopný správať sa v prírode prirodzene. V tom je sokoliarstvo krásne. Nerobí sa pre úlovok, ale preto, aby dravec dokázal, že je šikovný, rýchly, vie krásne lietať a udržuje si svoje postavenie v prírode," s nadšením rozprával J. Pilát a Lada na jeho ruke akoby súhlasne zaškriekala.
Mohlo by sa zdať, že starostlivosť o dravca ukrýva v sebe aj istú dávku nebezpečenstva. Ľubovniansky sokoliar však tvrdí, že to nie je pravda. "Sokoliarstvo sa nedá robiť na princípe krotenia, násilia alebo trestu. Vždy musí byť postavené na partnerskom vzťahu, pretože orol potrebuje partnerstvo. Som zástancom toho, že sa treba venovať jednému orlovi naplno, aby ste mu dali celé srdce. Keby som mal dvoch, museli by sa deliť a to by už nebolo ono. Ani Lada sa nikdy nebude páriť vo voľnej prírode s divým samcom. Jediný partner pre ňu som ja. Orol si vytvorí taký vzťah, že je dokonca žiarlivý aj na manželku. Je medzi nami neviditeľné puto a to je aj pre mňa prvoradé. Je to jediný civilizáciou nedotknutý vzťah človeka a iného živého tvora."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
