sa jeho dobrodružnej duši ani nesnívalo. Hoci tvrdí, že Japonsko je tak nepochopiteľne iné, až je všetko proti logike, predsa podľahol čaru tejto krajiny. Dokonca tak veľmi, že sa rozhodol pomôcť pri založení združenia JICA Alumni Organisation Slovakia. To sa snaží priblížiť našim očiam i hlavám duchovné bohatstvo, prírodné krásy a tradície krajiny vychádzajúceho slnka.
"V Japonsku bolo ohromujúce úplne všetko. Všetko, čo Japonci robia, sa vymyká nášmu chápaniu. Výborne to vystihol prvý britský diplomat v Japonsku, ktorý na margo 'iného sveta' povedal, že napríklad na koňa sa nasadá z pravej strany, stolári hobľujú smerom k sebe, krajčíri šijú od seba, ženy si zuby čiernia a dokonca sa nahé kúpu s mužmi vo verejných kúpeľoch. No kto by takej fascinujúcej krajine odolal?," parafrázuje britského diplomata Tatranec Peter Fleischer.
V Japonsku bol prvý raz v roku 1993 a potom o sedem rokov neskôr. Pri oboch pobytoch sa sústreďoval predovšetkým na prírodu a lesnícke problémy. "Ochrana prírody je tam v úplne inej polohe. Ako príklad uvediem, že tam vôbec nemajú problémy s nedisciplinovanosťou. Japonci majú takú úctu a rešpekt pred prírodou, že doslova nepoznajú skracovanie chodníkov. Je pravdou, že by to znamenalo aj isté riziko príroda je naozaj divoká, hemží sa to tam nebezpečným hmyzom či jedovatými rastlinami. Iným problémom sú napríklad odpadky. Japonci sú zvyknutí na konzumný spôsob života, všade je úhľadne nasáčkované nepredstaviteľné množstvo odpadu z piknikov a v horských oblastiach je problém s jeho likvidáciou. Doslova ma šokovalo, keď som videl pomerne malú chatku a vedľa nej horu odpadkov, ktorá bola asi trikrát väčšia, ako chata," porovnáva život v prírode v Japonsku s domácimi zvyklosťami.
Tvrdí, že s japonskými expertmi si naši lesníci majú čo povedať. Až 75 percent Japonska totiž predstavujú lesy, lenže nepremysleným obhospodarovaním vytvorili na troch štvrtinách monokultúry a dnes sú náchylné na poškodenie. "My sa od nich môžeme učiť veľa o identifikácii príčin poškodenia, hodnotenia symptómov, my zas máme skúsenosti, ako sa vysporiadať s rozsiahlymi monokultúrami a škodcami v nich," naznačil P. Fleischer.
Asi do konca života nezabudne na pocit, keď sa pod ním začala chvieť zem. "Zažil som dve zemetrasenia. Býval som na 18. poschodí dvadsaťštyriposchodového hotela a akonáhle som zacítil to chvenie a registroval padajúce knihy z police, mal som chuť správať sa podľa inštrukcií zaliezť pod špeciálny kovový stolík. Keď som si predstavil, koľko poschodí je ešte nado mnou, prišlo mi to márne," spomína na okamih hrôzy.
Priznáva, že na tajfún sa ako vášnivý fotograf celkom aj tešil. "Zachytil som v televízii, že sa blíži, videl som cez hradbu mrakodrapov v Tokiu čiernu oblohu a rozmýšľal som nad zábermi. Keď sa však začalo to zlovestné hučanie, popadla ma panika, čo sa stane, keď to všetko začne padať. Nezačalo," smeje sa dnes pri spomienke na silný zážitok.
Pridáva k nemu ešte príbeh z Hokkaida, kde lietadlo, v ktorom sedel, pristávalo počas silnej snehovej búrky, dostalo náraz a zastalo na jednom kolese. Nič z týchto zážitkov sa negatívne nepremietlo do jeho vzťahu k Japonsku. Špeciálnu kapitolu v jeho japonských zážitkoch tvorí hora Fuji. "Pri prvom pobyte som sa tam nedostal. Druhý raz som si to nechcel nechať ujsť. Lenže bol s tým problém, môj pobyt bol totiž na jeseň, teda v čase, keď sa na Fuji nechodí aj z náboženských dôvodov, bohovia totiž vtedy oddychujú. Aby som si zdôvodnil svoju túžbu ísť na vrchol, povedal som si, že ja, Európan, idem len pozdraviť japonských Bohov," popisuje cestu na mystickú horu.
V tom čase tam nefungovalo nič, teda ani záchranná služba, ani servis so službami či chata. Davové púte na vrchol sa odohrávajú v lete. "Túžba byť na vrchole, precítiť tú horu, bola silná, ale keď som bol asi 200 metrov pod vrcholom a začalo sa stmievať, pochopil som, že sa musím otočiť. Rozum zavelil návrat. Je tam totiž množstvo hlbokých zlomov a pri silnom vetre sa celý povrch hýbe, akoby bol z koksu. Uvedomil som si, že potme nemám šancu bezpečne sa vrátiť. No nič, povinnosť som si splnil, bohov som pozdravil a môžem povedať, že Fuji je naozaj fantastická hora. Som rád, že som si ju vychutnal sám, nie v manifestačnom dave ľudí," pridáva ďalší zážitok. Dramatický výstup na Fuji mu aj dnes pripomína kamienok, ktorý si z nej doniesol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
