predseda občianskeho združenia Človek v ohrození, ktoré pomohlo k obnove v jednej vojnou zničenej školy v Kosove. Tá dnes funguje v normálnom režime.
"Škola je po piatich rokoch kompletne opravená, zrekonštruovaná, nielen našou zásluhou. My sme to koordinovali, ale boli tam aj prostriedky Slovenskej katolíckej charity, evanjelickej diakónie, Slovenskej humanitnej rady a ďalších organizácií a za 1,8 milióna sme to dokončili," povedal pre Korzár Andrej Bán, ktorý bol s prednáškou Kosovo - päť rokov po... hosťom prešovskej kancelárie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v rámci cyklu Jour-Fixe. V Kosove dnes v štandardnom režime fungujú aj iné zruinované zdravotnícke či školské zariadenia. "Tie boli poväčšine opravené ako prvé, masívna zahraničná pomoc sa zamerala v prvom rade na tieto objekty."
Andrej Bán je človek, ktorý situáciu v Kosove intenzívne vníma. Aké je teda podľa neho Kosovo - päť rokov po vojne? "Mňa ako človeka zaujíma Kosovo ako krajina, ktorá sa vysporiadava päť rokov s následkami vojny. Vnútorné vyrovnanie sa s udalosťami, ktoré boli, je vecou generácií. Lebo žiť v krajine, kde vás vyhnali z vášho domova, vypálili váš dom, a možno to boli práve vaši susedia, s ktorými ste do tej doby bezproblémovo spolu žili, a vrátiť sa do tej krajiny, a počuť zahraničných radcov, ako vám radia, ako žiť s tými istými susedmi opäť v mieri, tak to mi pripadá byť veľmi zložité. Skoro až nemožné. Nemožno sa preto čudovať tomu, že tie veci tam nejdú až tak ľahko dopredu. Veľmi veľa sa však toho zmenilo po vonkajšej stránke Kosova - opravené domy, opravené mestá. Na poliach sa dnes pracuje..." Ako podotkol, táto oblasť je stále takpovediac akýmsi "protektorátom" Organizácie spojených národov. "Sú tam tisíce zahraničných vojakov, úradníkov. Kosovo je výrazne dotované z Európskej únie, zo Spojených štátov a v podstate bez tejto pomoci by sa to zrútilo, lebo nemá schopnosť z vlastných prostriedkov prežiť."
Osobný recept na to, ako zlepšiť situáciu v krajine, nemá. Pomôžu azda len dlhé roky trpezlivosti. Zaujímalo nás, či je bežný život v Kosove veľmi poznačený konfliktom. "Je. Tie enklávy tam žijú dosť oddelene. Je veľmi málo miest, kde by žili spoločne Albánci a Srbi. Je to vec generácií a nevidím reálne, že by v najbližších rokoch bolo Kosovo skutočne multietnické, bezpečné územie."
A aký je pohľad A. Bána do vzdialenejšej budúcnosti? Je optimista? "Kosovo vidím v budúcnosti buď ako samostatný štát, alebo v nejakej forme balkánskej konfederácie, čo je dlhodobá vízia. Podľa mňa nebude iba súčasťou Srbska, ako to je doteraz, lebo Albánci na tento variant nepristúpia, znamenal by ďalšie krviprelievanie. Zároveň majú nepopierateľné právo Srbi, ktorí žili a žijú v severných oblastiach, aby to bolo ich územie. Musia byť zaručené ich práva. V tejto chvíli to ale nevidím ako reálne. Bezpečnosť tamojších obyvateľov je v tejto chvíli zaručená len pod hlavňami zahraničných vojakov. V budúcnosti by to mohlo byť aj bez tých vojakov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
