obyvateľov, slávna história hovorí o tom, že Smolník bol kráľovským mestom a v roku 1780 tu žilo až 12-tisíc ľudí. O Smolníku, jeho svetlejších rokoch, ale aj tých temnejších, vie ako odborník znalý veci rozprávať prvý muž Smolníka - samotný starosta Ing. Ján Fritsch.
Hoci je smolnícky starosta technik, o čom svedčí aj jeho inžiniersky titul, jeho srdcovou záležitosťou je história, zvlášť rodnej obce. J. Fritsch dokonca zhromažďuje odborné materiály a plánuje vydať publikáciu o obci v podobe kroniky. "História je mojím koníčkom od roku 1970. Na tento rok pripadlo 700. výročie hutníctva v Smolníku. Pripravoval som v spolupráci s inými odborníkmi materiály na celoštátny kongres. Akosi sa mi to zapáčilo, odvtedy je história mojím koníčkom," spomína J. Fritsch.
V jeho súkromnej zbierke figurujú jednak učebnicové fakty, ako však hovorí, nezabúda ani na zaujímavých ľudí a v budúcej publikácii plánuje napísať aj príbehy o nich. V Smolníku síce žili rôzni vedci, známi technici, netreba však zabudnúť ani na ľudí obyčajných, ktorí tiež svojským spôsobom tvoria zaujímavú históriu obce. Ako vyplýva z rozprávania starostu, medzi takéto osôbky patrí aj jasnovidka z čias jeho detstva. "Spomínam si, ako malý chlapec som jej v povojnových časoch nosieval od nás mlieko. Chodievala odetá celá v čiernom, doma mala plno mačiek. V tých rokoch bolo veľa ľudí od nás aj z blízkeho okolia odvlečených do Ruska. Veľa žien chodievalo za ňou, pretože boli zvedavé, ako sa vodí manželom ďaleko od domova a či sa vôbec niekedy vrátia domov. Pokiaľ viem, jej veštby sa poväčšine splnili, pamätám si, že pomáhala aj košickým policajtom," spomína J. Fritsch.
V smolníckej histórii jednoznačne dominuje baníctvo, ktoré dlhé roky poskytovalo chlieb miestnym rodinám. "Ťažila sa u nás meď, striebro, pyrit a siderit," vymenúva starosta. Pravdepodobne práve táto oblasť bude mať výsostné prvenstvo v budúcej publikácii, ktorú sa starosta zastrája vydať, keď mu ubudnú starostovské starosti.
Na čo určite J. Fritsch nedovolí Smolníčanom zabudnúť, je návšteva niekdajšieho panovníka Jozefa II. "História hovorí, že počas Napoleonovho vpádu Jozef II. presťahoval veľkú časť dvora do dnešnej fabriky na výrobu cigár. Dokonca, vtedy po ňom pomenovali jednu z ulíc. Dodnes začiatok Rožňavskej ulice volajú starší ľudia ako Jozefstadt," prezrádza ďalšie zaujímavé skutočnosti J. Fritsch.
Najmilšou časťou mapujúcou smolnícku minulosť je pre starostu školstvo. Aj na našu otázku, či vie spamäti kľúčové dátumy v histórii obce, starosta bez rozmýšľania uviedol práve rok 1762 a mená významných učiteľov, ktorí začínali učiť na vtedajšej baníckej akadémii. "Práve tým, že u nás študovali významní banskí odborníci, môžeme pokojne konkurovať aj takým mestám, ako je Banská Štiavnica," tvrdí J. Fritsch.
Bohužiaľ, kým v minulosti sa Smolník tešil úspešnému napredovaniu a bohatstvu, dnes je realita viac ako žalostná. Vysoká nezamestnanosť v Hnileckej doline sa bytostne dotýka aj tejto obce. Minimálna možnosť zamestnať sa doma vyháňa mladé rodiny preč...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
