reklame inklinovala k médiám. Snívala o práci moderátorky a tento sen sa jej postupne vypĺňal. Začínala vo Fun rádiu a okrem moderátorských skúseností si odtiaľ odniesla aj prezývku Tatranka. Dnes sa Tatranka Jana Majeská prihovára divákom cez televíznu obrazovku a už osem rokov je verná Slovenskej televízii. V ankete Osobnosť televíznej obrazovky 2003 jej diváci prejavili svoje sympatie a Tatranka Jana sa stala naj moderátorkou spravodajských a publicistických relácií.
- S akými pocitmi ste preberali ocenenie?
"S pokorou a záväzkom. Voči divákom a všetkým mojim kolegom. Bola som šťastná, dojatá, prekvapená a vďačná zároveň. Divácke ocenenie v ankete si veľmi vážim, aj keď viem, že sú aj dôležitejšie veci v živote. Bol to krásny večer, plný želaní, milých stretnutí. Moje dojatie bolo o to väčšie, že práve v ten večer, keď som dostala OTA, by sa moja stará mama dožila presne stovky. Bola to, a pre mňa vždy bude "veľká" žena, ktorá mi v živote veľa dala. Kiež by som mala jej silu."
- Aké boli reakcie okolia?
"Prišlo mi veľa esemesiek, mala som krásne telefonáty. Veľmi, veľmi ma to potešilo. Nečakala som to. O to viac ma teší, verím, že úprimný a spontánny prejav mnohých ľudí, kolegov, priateľov, divákov... Zo srdca im ďakujem."
- Aký je váš názor na ankety podobného typu, s ktorými akoby sa
v posledných rokoch vrece roztrhlo?
"Nikdy som sa špeciálne nezaoberala anketami. Ale klamala by som, keby som tvrdila, že výsledok tejto ma nepotešil. Pre mňa je to veľmi cenné ohodnotenie nielen mojej, ale NAŠEJ práce. Pretože spravodajstvo je teamová robota a ja si veľmi vážim, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví a napĺňa."
- V televízii stále hrozí nebezpečenstvo, že nejaký škriatok spôsobí pohromu...
"Televízny škriatkovia, to vám je vec! Veru sú. A objavia sa vtedy, keď to človek najmenej čaká. Niekedy padne čítačka, inokedy sa stane niečo so svetlami, pri materiáloch dodaných na poslednú chvíľu musíme improvizovať. Ale dá sa to zvládnuť."
- A čo brebty?
"Aj brebty sú milé, veď sme len ľudia. Raz som namiesto Čečensko povedala Ťeťensko, Primaciálny palác som vyslovila až na tretí pokus. Teraz najnovšie, keď na záver správ hlásime aj počasie, povedala som osem štupňov... aj som sa usmiala."
- Práca v spravodajstve je stresujúca. Máte špeciálny recept proti stresu?
"Špeciálny recept nemám, ale snažím sa byť v pohode. Skôr sa usmievam
ako mračím a myslím pozitívne. Keby aj traktory padali. A rada si aj zaspievam."
- Pochádzate priamo spod Vysokých Tatier. Nechýbajú vám hory?
"Tatry moje rodné... ach, zbožňujem ich. Samozrejme, že mi chýbajú. Ale vždy budú moje. Je to môj rodný kraj, ktorý mám v srdci a na ktorý nedám dopustiť. Prírodu mám rada, a tak mám aj tu "dole" veľa obľúbených miest. Ale snažím sa chodiť do Tatier tak často, ako sa len dá."
- Využijete čas aj na turistiku?
"Keď sme "doma" v Tatrách, tak sme väčšinou s mojimi zlatými rodičmi, ktorí bývajú v Gerlachove. Vybehneme nakúpiť, popozerať, čo je nové... Rada sa potáram po všetkých tých miestach. Keď je čas, je aj turistika. Veľa som pochodila s bratmi Jančim a Peťom, keď sme boli deti."
- Ako ste prišli k prezývke Tatranka?
"Vzniklo to spontánne, ešte vo Fun radiu. Po fuňáckom štvrtkovom futbale som Oľge Záblackej na krabičku od cigariet napísala Jana Tatranka Boráková. To bolo moje priezvisko za slobodna. A už to bolo. Ale páči sa mi to, veď Tatranky sú vraj chutné, chrumkavé... Vždy som predsa bola, som a budem Tatrankou."
- Nechceli by ste sa do Tatier vrátiť natrvalo?
"Možno sa raz do Tatier vrátim (smiech). Veď ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Uvidíme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
