Prešove. Vo filme nominovanom na Oscara za najlepší cudzojazyčný film si zahrali ruských vojakov. Aj keď ich päť zo šesťdesiatich natáčacích dní sa vo filme prejavilo niekoľkými minútami v závere filmu, tie dokonale vykreslili absurdnosť a zbytočnosť vojny.
Na premiéru prišli aj hlavná predstaviteľka Aňa Geislerová a režisér Trojan, ktorého sme sa opýtali, prečo si vybral práve hercov DAD-u: "Po prvé preto, že vedia veľmi dobre po rusky a takisto mi vyhovovali ich povahy. Preto práve oni z toho komparzu ruských vojakov mali hovorené scény. Som rád, že som sa s nimi mohol stretnúť. Je to milá partička osobitých hercov."
Na dojmy z filmu i natáčania sme sa opýtali samotných hercov, ktorí nie sú vo sfére kinematografie už žiadnymi nováčikmi. "Film bol dobrý, ale trochu dlhý. Čo sa týka nakrúcania bolo príjemné, lebo sme tam boli celá partia. V takom počte sme ešte nenatáčali. Aj keby nebol film nominovaný na Oscara, bola to dobrá skúsenosť, práve kvôli tomu, čo som povedal. Niekoľkosekundovú scénu, ktorú som tam mal, sme točili celý deň zo všetkých uhlov. Asi bolo vybraté to najpodstatnejšie. Ale film je už taký. Pracuješ celý deň a potom to ani neuvidíš," povedal Žeňa Libezňuk a pridal aj niečo zo zážitkov: "Mali sme šoféra, ktorý je kamarátom Václava Havla. Volali sme ho český Schumacher, lebo rýchlosť, akou nás vozil na pľac, nám často vyrážala dych. Dosť nám dalo zabrať nočné natáčanie. V poriadnej zime sa pätnásťsekundové sekvencie pripravovali dve až tri hodiny."
Ľubo Mindoš na margo natáčania povedal, že s takými hercami, myslel tým kolegov z DAD-u, by som mohol natáčať každý druhý deň: "Sme taká partia, že lepšia ani nemôže byť. Bol to krásny kraj, v ktorom sme natáčali. Čo nám režisér povedal, to sme bez problémov urobili. Takže sme nemuseli scény ani opakovať. Bol som spokojný aj z technickým zabezpečením. O pol noci teplá večera. Populárni herci, ktorí vo filme hrali, boli priateľskí, brali nás ako kolegov."
Zmiešané pocity z filmu mal herec Jozef Tkáč: "Keď som ho pozeral musel som myslieť dozadu. Postupným rozvíjaním deja človek pochopí, čo sa stalo predtým. Bol to režisérov zámer pre diváka. A ja som sa vcítil práve do diváckej pozície. Seba som tam skoro nevidel, ale prečítal som si svoje meno v titulkoch. Je to však úplne normálne. Každý režisér musí mať podstatne viac materiálu, aby si mohol vybrať, čo mu vyhovuje. Lepšie je byť epizódna postava ako žiadna."
Po premiére filmu zhodnotil svoje dojmy aj Vasiľ Rusiňák: "Bol som priam šokovaný v tom dobrom slova zmysle. Je to zvláštny, vysoko umelecký film nad ktorým sa musí človek zamyslieť. Nedivím sa, že bol nominovaný na Oscara. Pocit, že som v ňom hral je veľmi príjemný. Aj keď som sa tam zjavil iba na pár sekúnd, ale bol som tam a som súčasťou filmu, ktorý mi vnikol do duše." S úsmevom povedal, že rád privíta ďalšiu možnosť aj s väčším priestorom. Účinkovanie v Želaroch nepovažuje ani tak za jeho osobný úspech, ale za úspech rusínskeho divadla. "V žiadnom filme v ktorom sme sa doteraz objavili, sme neurobili hanbu," dodal V. Rusiňák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
